Albánsko
štát v juhovýchodnej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Albánsko (albán. Shqipëria), dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.
Albánska republika | |||||
| |||||
Národné motto: „Ti, Shqipëri, më jep nder, më jep emrin Shqiptar“ (Ty Albánsko mi dávaš česť, ty mi dávaš meno Albánec.) | |||||
Štátna hymna: Himni i Flamurit (Óda na vlajku) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republika e Shqipërisë | ||||
• krátky | Shqipëria | ||||
Hlavné mesto | Tirana 41°20′ s.š. 19°49′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Tirana | ||||
Úradné jazyky | albánčina | ||||
Regionálne jazyky | gréčtina, arumunčina | ||||
Demonym | Albánec, Albánka[1] | ||||
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády predseda parlamentu |
unitárna parlamentná republika Bajram Begaj Edi Rama Lindita Nikolla | ||||
Vznik | 1190: Arbešské kniežatstvo február 1272: Albánske kráľovstvo 1368: Albánske kniežatstvo 2. marec 1444: Lehzská liga 1757/1787: pašalík 28. november 1912: vyhlásenie nezávislosti od Osmanskej ríše 29. júl 1913: Albánske kniežatstvo 31. január 1925: prvá albánska republika 1. september 1928: Albánske kráľovstvo 10. január 1946: 2. albánska republika 28. december 1976: 3. albánska republika 29. apríl 1991: 4. albánska republika 28. november 1998: súčasná ústava | ||||
Susedia | Srbsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Grécko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
28 748 km² (140.) 1 350 km² (4,7 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2022) • sčítanie (2011) • hustota (2022) |
2 793 592 2 821 977 97/km² | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2024 25,297 miliárd $ (125.) 8 877 $ (84.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2022) | 0,789 (74.) – vysoký | ||||
Mena | lek = 100 qindarka (ALL) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | ALB / AL | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | AL | ||||
Internetová doména | .al | ||||
Smerové telefónne číslo | +355 |
Na severozápade susedí s Čiernou Horou, na severovýchode so Srbskom, na východe so Severným Macedónskom, na juhu a juhovýchode s Gréckom a taktiež má námornú hranicu s Talianskom na západe (v Otrantskom prielive). Hranice prechádzajú cez vysoké pohoria a cez veľké jazerá – Skadarské jazero na severe a Ochridské a Prespanské jazero na východe. Pohoria zaberajú väčšinu územia, nížiny necelú tretinu.
V Albánsku dnes žijú približne 3 milióny obyvateľov (odhad z roku 2018). Hlavným a najväčším mestom je Tirana, úradným jazykom je albánčina. Etnicky a kultúrne ide o pomerne homogénnu krajinu, ktorú z 83 % tvoria Albánci a z 59 % moslimovia (údaj podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011). Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Gréci (0,9 % v roku 2011), ktorí obývajú najmä oblasť južného Albánska, tradične nazývanú Severný Epirus (Epiri i Veriut).
Albánsko je členom Organizácie spojených národov (OSN), Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy, Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA), Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a jedným zo zakladajúcich členov Únie pre Stredomorie. Od januára 2003 je potenciálnym kandidátom na vstup do Európskej únie a 28. apríla 2009 albánska vláda o členstvo v Európskej únii formálne požiadala.[2]
Albánsko je parlamentnou republikou so zmiešanou ekonomikou. Reformy a transformácie trhu otvorili krajinu zahraničným investíciám, najmä čo sa týka rozvoja energetického priemyslu, dopravnej infraštruktúry, služieb a cestovného ruchu. Krajina sa neustále pokúša naštartovať ekonomický rast, ktorý by pomohol znížiť úroveň chudoby. V roku 2019 krajina dosiahla 66,5 v indexe ekonomickej slobody, s vysokým hodnotením v slobode obchodu (87,8) a nízkej miere daňového zaťaženia (86,3), ale s negatívnym hodnotením efektivity justície (30,6) a úrovne korupcie exekutívy (40,4).[3]