Novogréčtina
jazyk / From Wikipedia, the free encyclopedia
Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.
Rýchle fakty Štáty, Región ...
Novogréčtina (νέα ελληνικά, néa elliniká) | |
Štáty | Grécko, Cyprus, Albánsko, Arménsko, Bulharsko, Egypt, Taliansko, Rumunsko, Turecko, Ukrajina |
---|---|
Región | Balkánsky polostrov |
Počet hovoriacich | okolo 12 miliónov |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
Písmo | grécke písmo |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Grécko Cyprus Európska únia |
Regulátor | žiadny |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | el |
ISO 639-2 | gre (B) ell (T) |
ISO 639-3 | ell |
Wikipédia | |
Adresa | el.wikipedia.org |
Pomenovanie | Βικιπαίδεια, η ελεύθερη εγκυκλοπαίδεια |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Zavrieť
Nadväzuje na helenistické koiné (čiastočne na starogréčtinu), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. V novogréčtine máme spisy z 15. storočia po páde Byzantskej ríše (1453).
Dnes je úradným jazykom v Grécku a na Cypre, a tým aj v Európskej únii. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk kathareusa „čistý“ jazyk a „ľudový“ jazyk dimotiki.