Vzbura v Kotorskej boke
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vzbura v Kotorskej boke v Čiernej Hore bolo povstanie proti Rakúsko-Uhorsku v roku 1918. Začala 1. februára 1918 na pancierovom krížniku Sankt Georg a depotnej lodi ponoriek SMS Gäa. Zúčastnilo sa jej približne 3000 – 4000 námorníkov. Velenie rakúsko-uhorskej flotily ju izolovalo a úspešne potlačilo. Vzbura nebola vnútorne jednotná a bola izolovaná od ostatných nespokojných posádok. Rakúšania proti vzbúrencom nasadili tri bojové lode a delostrelectvo, Nemci potom ponorky.
Vzbura v Kotorskej boke | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Prvá svetová vojna | |||||||||
vzbúrenci | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
- námorníci z lodí - robotníci z lodeníc - zamestnanci hydroplánovej základne - námorníci z ponorkovej základne |
Rakúsko-Uhorsko Nemecké cisárstvo | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Anton Grabar † František Rasch † Jirko Sisgorič † Mate Berničevič † |
Alexander Hansa | ||||||||
Sila | |||||||||
krížnik Sankt Georg, 3000 – 4000 námorníkov | ponorky tri bojové lode, delostrelectvo | ||||||||
Dňa 3. februára 1918 bola vzbura potlačená, 800 námorníkov bolo vsadených do ťažkého žalára, 432 z nich bolo do konca vojny súdených stanným súdom a štyria vodcovia vzbury boli, vrátane českého Nemca Františka Rascha,[1] popravení. Jeho pamätná tabuľa sa nachádza pri Kotorskom súde, hroby námorníkov na cintoríne Škaljari v okolí mesta.[2]