Urán (planéta)
siedma planéta od Slnka / From Wikipedia, the free encyclopedia
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave. Patrí medzi plynné obry a spolu s Neptúnom aj medzi tzv. ľadové obry. Meno má po gréckom bohovi nebies Uránovi, čo je ojedinelé – ostatné planéty sú pomenované po rímskych bohoch. Symbolom planéty Urán je znak (používaný v astronómii) alebo (používaný v astrológii). Je to najbližšia planéta k Zemi, ktorá nebola ľuďom známa už od staroveku. Aj napriek tomu, že Urán je možné za priaznivých podmienok pozorovať voľným okom na nočnej oblohe, antickí astronómovia ho kvôli pomalej rýchlosti a nízkej jasnosti nepovažovali za planétu, ale za hviezdu.[1] Objav Urána ohlásil William Herschel 13. marca 1781, čím prvýkrát v modernej dobe posunul známe hranice slnečnej sústavy.
Urán | |
Objav | |
---|---|
Objaviteľ | William Herschel |
Dátum objavu | 1781 |
Elementy dráhy (Epocha 2000.0) | |
Veľká polos | 2 870,9 mil. km |
Obvod dráhy | 18,029 Tm 120,515 AU |
Excentricita (e) | 0,047 167 71 |
Periapsida (q) | 2 735 555 035 km 18 286 055 96 AU |
Apoapsida (Q) | 3 006 389 405 km 20,096 471 90 AU |
Doba obehu (P) | 30 707,489 6 d (84,07 a) |
Synodická doba obehu | 369,65 d |
Priemerná obežná rýchlosť | 6,795 km/s |
Maximálna obežná rýchlosť | 7,128 km/s |
Minimálna rýchlosť | 6,486 km/s |
Sklon dráhy (i) | 0,769 86° |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 74,229 88° |
Argument perihélia (ω) | 96,734 36° |
Stredná anomália (M) | ? |
Počet satelitov | 27 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Rovníkový priemer | 51 118 km |
Povrch | 8,084 × 109 km² |
Objem | 6,834 × 1013 km³ |
Hmotnosť | 8,683 2 × 1025 kg |
Hustota (ρ) | 1,318 g/cm³ |
Gravitácia na rovníku | 8,69 m/s² |
Úniková rýchlosť | 21,29 km/s |
Rotačná perióda | −0,718 33 d (17 h 14 min 24 s) |
Rýchlosť rotácie | 2,59 km/s (9 320 km/h) |
Sklon osi rotácie | 97,77° |
Rektascenzia severného pólu | 77,31° (5 h 9 min 15 s) |
Deklinácia | +15,175° |
Albedo | 0,51 |
Povrchová teplota | min. −59 K priemer −68 K max. −? |
Atmosféra | |
Zloženie atmosféry | vodík 83 % hélium 15 % metán 1,99 % amoniak 0,01 % etán 0,000 25 % acetylén 0,000 01 % |
Atmosférický tlak | 120 kPa |
Chemickým zložením sa Urán podobá Neptúnu. Obe planéty majú rozdielne celkové zastúpenie prvkov oproti Jupiteru či Saturnu. Urán má podobné zloženie atmosféry ako Jupiter či Saturn. Tvoria ju prevažne plynné formy vodíka a hélia, ale obsahuje aj výrazný podiel vody, amoniaku a metánu so stopami ďalších uhľovodíkov. Atmosféra Uránu je najchladnejšou v slnečnej sústave, minimálne teploty sa pohybujú okolo 49 K. Jej štruktúra je vrstevnatá: v najnižších poschodiach sa nachádzajú mraky vody, vo vrchných poschodiach mraky tvorené hlavne metánom.[2] Vnútro planéty je pravdepodobne zložené predovšetkým z ľadu a kamenia.[3]
Podobne ako ďalšie plynné planéty má aj Urán prstence, magnetosféru a množstvo mesiacov. Zvláštnosťou Urána je sklon jeho rotačnej osi: os leží takmer v rovine, v ktorej planéta obieha. Severný a južný pól sa preto nachádzajú v oblastiach, ktoré sú u iných planét charakteristické pre rovník.[4] Pri pohľade zo Zeme sa preto občas stane, že sa prstence Urána javia ako terč s Uránom v strede.
Planétu skúmala zblízka iba sonda Voyager 2, ktorá okolo nej preletela v roku 1986. Sonda nespozorovala v atmosfére planéty žiadne väčšie množstvo mračien a búrkových systémov, ktoré sú typické pre iné plynné obry.[4] Pozemské pozorovania priniesli náznaky sezónnych zmien počasia, s čím súvisia aj vetry vanúce v atmosfére. Tie môžu dosahovať rýchlosť až 900 km/h.[5]