Staphylococcus aureus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Staphylococcus aureus (ľudovo zlatý stafylokok(us) alebo stafylokok(us) zlatý) je druh baktérie z rodu stafylokok (Staphylococcus).
Staphylococcus aureus | |||||||||||||||
Staphylococcus aureus cez elektrónový mikroskop | |||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||
Staphylococcus aureus Rosenbach, 1884 | |||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Je to grampozitívna fakultatívne anaeróbna baktéria guľatého tvaru. Je to bežný člen mikrobioty tela, často sa nachádzajúci v horných dýchacích cestách a na koži. Zvyčajne sa správa ako komenzálny organizmus, no v niektorých prípadoch sa môže stať oportunistickým patogénom a spôsobovať infekcie kože, dýchacieho systému a otravu jedlom. Patogénne kmene produkujú virulenčné faktory (napr. toxíny) a na povrchu bunky exprimujú proteíny, ktoré viažu a inaktivujú protilátky. Celosvetovým problémom v medicíne je vývoj kmeňov rezistentným voči antibiotikám, napr. meticilín-rezistentný S. aureus. Napriek výskumu doteraz nebola schválená žiadna vakcína.
Odhadom 20 - 30 % populácie sú dlhodobí nosiči S. aureus ako prirodzenej zložky mikrobioty kože, nosnej dutiny[1][2][3] a ženského pohlavného traktu.[4][5] S.aureus môže spôsobovať širokú škálu chorôb, od miernych kožných infekcií (vyrážka,[6] impetigo, vredy, abscesy) až po život ohrozujúce stavy (pneumónia, meningitída,osteomyelitída, endokartitída, syndróm toxického šoku, bakterémia a sepsa). Je jednou z piatich najčastejších príčin infekcií získaných v nemocnici a častou príčinou infekcií rán po operáciách.