Sionizmus
politické ideové hnutie / From Wikipedia, the free encyclopedia
Sionizmus je politické ideové hnutie presadzujúce založenie a udržiavanie židovského štátu v Palestíne. Bolo založené koncom 19. storočia Theodorom Herzlom, rakúsko-uhorským novinárom židovského pôvodu, ktorý v roku 1896 okrem iného pod dojmom tzv. Dreyfusovej aféry napísal dielo Židovský štát (Der Judenstaat), v ktorom ako jediné východisko pre Židov ak sa chcú vyhnúť antisemitizmu našiel založenie si vlastného štátu. Názov je odvodený od pahorku Sion v Jeruzaleme, na ktorom biblickí proroci očakávajú príchod Hospodina.
V rámci sionizmu sa rozlišuje viacero prúdov. Od vzniku hnutia koncom 19. storočia až do začiatku 30. rokov 20. storočia bol dominantným prúdom všeobecný resp. liberálny sionizmus,[1] založený na trhovej ekonomike, demokratických a ľudskoprávnych princípoch. Tento smer si naďalej udržiava silný vplyv v súčasnom Izraeli. Vo východnej Európe sa sformoval robotnícky resp. socialistický sionizmus, ktorý je inšpirovaný socialistickými myšlienkami a vyznačoval sa najmä zakladaním kibucov. Tento prúd mal dominantné postavenie pri vzniku Izraela až do parlamentných volieb v roku 1977. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa sformovala nacionalistická vetva sionizmu označovaná ako revizionistický sionizmus. Časť zástancov tohto prúdu sa uchýlila k teroristickým akciám proti britským cieľom v mandátnej Palestíne, v snahe urýchliť založenie židovského štátu. Náboženský sionizmus je kombináciou sionizmu a ortodoxného judaizmu a stavia sionizmus na princípoch Tóry. Medzi súčasné prúdy patrí tiež zelený sionizmus, ktorý sa zameriava na environmentálne otázky. S oslabením (etnického) nacionalizmu v Izraeli v poslednej štvrtine 20. storočia došlo k nástupu postsionizmu, ktorý presadzuje opustenie koncepcie budovania Izraela ako štátu Židov (tzn. ide nanajvýš o formu občianskeho nacionalizmu).[2]