Plateresco
From Wikipedia, the free encyclopedia
Plateresco alebo platereskný štýl (španielske názvy: plateresco, gótico plateresco, Protorrenacimiento; vo vzťahu k prvej fáze aj: estilo Isabel, estilo Reyes Católicos; vo vzťahu k renesančnej fáze aj: estilo Príncipe Felipe) bol umelecký, najmä architektonický, smer v Španielskom kráľovstve na Pyrenejskom polostrove a v španielskych amerických a ázijských kolóniách medzi neskorou gotikou a renesanciou. Začal sa na konci 15. storočia a pretrval dve nasledujúce storočia.
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Vznikol prispôsobením gotického priestoru a eklektickým spojením ozdobných prvkov mudéjarského štýlu s flámskou a lombardskou gotikou. Rovnako v ňom možno nájsť ranné prvky toskánskej renesancie.[1]
Medzi príklady patria erby a vežičky, trojdielne priečelia (renesančné priečelia sú dvojdielne) či renesančné stĺpy. Svoj najväčší rozmach zaznamenal v období kraľovania Karola V.,[2] najmä v meste Salamanca. Veľmi dobre sa uchytil aj v iných mestách Pyrenejského polostrova, nájdeme ho napríklad v mestách León a Burgos, ale aj na území Nového Španielska, v dnešnom Mexiku.[3] Experti ho odmietajú vydeliť ako samostatný sloh, preto býva často označovaný ako protorenesancia alebo prvá fáza renesancie.[4] [5][6]
Sloh charakterizuje nadmerné využívanie ozdobných prvkov na priečeliach. Prvky majú tvar rastlín, svietnikov, girlánd, nadprirodzených tvorov a iných foriem.[7] Priestorová dispozícia však kopíruje gotické usporiadanie. Zachovanie gotickej štruktúry a priestoru vedie k tomu, že býva často klasifikovaný iba ako variácia slohu.[8] V Novom Španielsku sa plateresco vyvinulo do samostatného podtypu. Silný dôraz sa kládol na využitie mudéjarských prvkov, ktoré sa modifikovali domorodými vplyvmi.[9]
V 19. storočí, s nástupom historizujúcich slohov, sa plateresco vrátilo, a to pod názvami monterreyský sloh či španielsky sloh.[10]