Obliehanie Viedne
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obliehanie Viedne v roku 1529 bol prvý pokus Osmanskej ríše, vedenej Süleymanom I. zmocniť sa Viedne (Rímsko-nemecká ríša). Obliehanie prišlo po bitke pri Moháči v roku 1526, ktorá mala za následok smrť uhorského kráľa a zostup kráľovstva do občianskej vojny, pričom súperiace frakcie podporovali habsburského arcivojvodu Ferdinanda I. z Rakúska a ďalšie podporovali Osmanmi chceného Jána Zápoľského. Osmanský útok na Viedeň bol súčasťou ich zásahu do uhorského konfliktu, ktorého cieľom bolo v krátkom čase zabezpečiť pozíciu Zápoľskému. Neúspešné obliehanie znamenalo začiatok 150-ročného trpkého vojenského napätia a recipročných útokov, ktoré vyvrcholili druhým obliehaním Viedne v roku 1683.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
- Pre bitku pri Viedni v roku 1945, pozri Viedenská operácia. Pre obliehanie Viedne v roku 1683, pozri Bitka pri Viedni.
Obliehanie Viedne | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Osmanských vojen v Európe a Osmansko-habsburských vojen. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Rímsko-nemecká ríša České kráľovstvo Falcké kurfirststvo Španielske impérium |
Osmanská ríša | ||||||
Velitelia | |||||||
MIkuláš zo Salmu (zranil sa v boji) Philipp der Streitbare Wilhelm von Roggendorf |
Süleyman I. Pargalı Ibrahim Paša | ||||||
Sila | |||||||
cca 17 000 - 21 000 | cca 120 000 - 125 000 (počas obliehania bolo k dispozícii iba 100 000 vojakov) | ||||||
Straty | |||||||
Nevie sa | 15 000 ustúpilo, zomrelo alebo boli zajatí | ||||||
Niektorí historici špekulujú,[1] že hlavným cieľom Süleymana v roku 1529 bolo presadiť osmanskú kontrolu nad celým Uhorskom, ktorého západnú časť (známu ako Kráľovské Uhorsko) mali pod kontrolou Habsburgovci. Rozhodnutie Süleymana zaútočiť na Viedeň po tak dlhej prestávke v európskych kampaniach sa po jeho rozhodujúcom víťazstve v Uhorsku považuje za oportunistický manéver. Iní vedci sa domnievajú, že potlačenie Uhorska jednoducho znamenalo prológ k neskoršej premyslenej invázii do Európy.[1]