Napoleonská éra
From Wikipedia, the free encyclopedia
Napoleonská éra je obdobie v dejinách Francúzska a Európy. Je súčasťou štvrtej a poslednej fázy Veľkej francúzskej revolúcie (prvou je Národné zhromaždenie, druhou je Zákonodarné zhromaždenie a treťou je Výkonne direktórium). Napoleonská éra sa začína Napoleonovým Prevratom 18. brumaira (9. novembra 1799), zvrhnutím Výkonného Direktória a zriadením Konzulátu. Končí sa počas Sto dní a jeho porážkou v bitke pri Waterloo (18. júna 1815). Viedenský kongres následne čoskoro obnovil Európu do čias pred francúzskou revolúciou.
Napoleon priniesol politickú stabilitu do krajiny zmietanej revolúciou a vojnou, uzavrel mier s rímskokatolíckou cirkvou a zvrátil najradikálnejšiu náboženskú politiku zavedenú Národným konventom. V roku 1804 Napoleon vydal občiansky zákonník, revidovaný súbor občianskeho práva, ktorý pomohol stabilizovať francúzsku spoločnosť. Občiansky zákonník potvrdil politickú a právnu rovnosť všetkých dospelých mužov a vytvoril spoločnosť založenú na zásluhách, v ktorej jednotlivci postupovali vo vzdelaní a zamestnaní skôr vďaka talentu ako rodu alebo spoločenskému postaveniu. Občiansky zákonník potvrdil mnohé z umiernených revolučných politík Národného zhromaždenia, ale stiahol opatrenia prijaté Konventom. Zákonník obnovil patriarchálnu autoritu v rodine, napríklad tým, že podriaďoval ženy a deti mužským hlavám domácností.
Počas snahe o stabilizáciu Francúzska sa Napoleon snažil rozšíriť svoju autoritu po celej Európe. Napoleonove armády dobyli Pyrenejský a Apeninský polostrov, obsadili územia a prinútili Rakúsko, Prusko a Rusko, aby sa s ním spojili a rešpektovali francúzsku hegemóniu v Európe. Spojené kráľovstvo ju však rešpektovať odmietlo a zotrvalo s Francúzskom vo vojne počas celej éry.
Prvá francúzska ríša sa začala rozpadávať v roku 1812, po invázii do Ruska. Napoleon podcenil ťažkosti, ktorým musela jeho armáda čeliť pri okupácii Ruska. Z dôvodu sprisahania Rusov s Britmi Napoleon viedol armádu 600 000 vojakov hlboko do ruského územia. Neobsadila však Petrohrad ale pochodoval za ustupujúcou ruskou armádou až do Moskvy. Pred dobytím Moskvy porazil ruskú armádu v bitke pri Borodine, ale cár sa stiahol a Moskva bola zapálená, takže Napoleonova obrovská armáda zostala bez dostatočného zásob a úkrytu. Napoleon potom síce nariadil ústup, ale krutá ruská zima a opakované ruské útoky oslabili jeho armádu a len malému zvyšku 30 000 vojakov sa podarilo vrátiť späť na francúzske územie nažive. Spojenci následne pokračovali v zjednotenom úsilí proti Napoleonovi, až kým sa nezmocnili Paríža a v roku 1814 si vynútili jeho abdikáciu.
Víťazi Napoleona nepopravili, ale nechali mu vládu na malým talianskym ostrovom Elba. Po roku sa však z ostrova vrátil a pokúsil sa o obnovenie svojej moci. Jeho armáda však bola porazená pruskými a anglicko-spojeneckými silami v bitke pri Waterloo.