Dejiny Francúzska
aspekt histórie / From Wikipedia, the free encyclopedia
Dejiny Francúzska začali podľa súčasných nálezov už zhruba pred 1,8 miliónmi rokov, kedy sa na území Francúzska objavili prví ľudia. Prvá rozvinutejšia kultúra tu nechala stopy už v paleolite. Od 6. storočia pred Kr. žili na území Francúzska Kelti, ktorí v nasledujúcich rokoch v podstate splynuli s Rímskou ríšou v rímskej provincii Galii, takže od prelomu letopočtu hovoríme už o Galorománoch. Počas obdobia sťahovania národov sa tunajšie obyvateľstvo zmiešalo s Germánmi, ktorí tu po páde Rímskej ríše vytvorili svoje vlastné štáty. Na juhu to bola Tolosánska ríša Vizigótov, na severe kmene Frankov. Rímsky vplyv však nezmizol a hlavným jazykom tejto oblasti zostala latinčina (obohatená o galské a germánske prvky).
Za všetkých germánskych kmeňov sa ako najsilnejší ukázali Frankovia, ktorí si postupne všetky ostatné kmene podmanili a dali Francúzsku meno; ich Franská ríša sa stala po Byzancii najpevnejším a najmocnejším štátnym celkom raného stredoveku; k jej najväčšiemu rozmachu prišlo za vlády Karola Veľkého. Po rozpade Franskej ríše v roku 843 sa z jej západnej časti časom začalo formovať Francúzsko. Najskôr jej vládli potomkovia Karola Veľkého, v roku 987 nastúpila dynastia Kapetovcov, ktorá sa na tróne so svojimi vedľajšími vetvami (Valois, Bourbon) udržala až do vzniku francúzskej republiky. Hoci kráľovská moc nebola vo Francúzsku zo začiatku príliš veľká (a mnohí šľachtici boli minimálne rovnako mocní ako kráľ), časom sa začala upevňovať a za Filipa II. Augusta a Filipa IV. Pekného bolo už Francúzsko európskou veľmocou. Napomohlo tomu aj francúzske víťazstvo v Storočnej vojne, v ktorej sa vyhrotil dlhoročný zápas medzi Francúzskom a Anglickom. Na začiatku raného novoveku tak Francúzsko nastúpilo cestu k postaveniu svetovej veľmoci.
V 16. storočí sa hlavným francúzskym súperom stali Habsburgovci, ktorí vládli Španielsku a rímskonemeckej ríši, teda obom francúzsky susedom. Za vlády Františka I. sa do Francúzska renesancia a jeho dvor sa preslávil po celej Európe. V druhej polovici 16. storočia bolo Francúzsko uvrhnuté do krutých náboženských vojen, ktoré vyvrcholili masakrom, ktorý vstúpil do dejín ako Bartolomejská noc. Po nej nasledovalo upokojenie a konsolidácia pomerov. Následne za vlády Ľudovíta XIV. kráľovská moc dosiahla vrchol a Francúzsko značný rozmach. Za Ľudvovítovej vlády však došlo k obrovskému vyčerpaniu francúzskej ekonomiky, ktoré spolu s ďalšími problémami zapríčinilo Veľkú francúzsku revolúciu.
Veľká francúzska revolúcia prepukla v roku 1789 a viedla v roku 1792 k nastoleniu prvej francúzskej republiky a zmene stavovskej spoločnosti na občiansku. Republiku síce čoskoro ovládol Napoleon a premenil ju na cisárstvo, jej myšlienky však zachoval a rozšíril po celej Európe. Prvých 15 rokov 19. storočia bolo v Európe úplne v znamení prevahy Francúzska. V priebehu 19. storočia došlo k niekoľkým striedaniam občianskych vlád s pokusmi o návrat k monarchii či absolutizmu, čo bolo sprevádzané mnohými revolúciami.
Mocenské napätie v Európe viedlo k prvej i druhej svetovej vojne – hoci z oboch Francúzsko vyšlo víťazne, začalo počas 20. storočia postupne strácať svoje veľmocenské postavenie. Po druhej svetovej vojne vznikla štvrtá republika a v roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika na čele s generálom Charlesom de Gaullom.
V posledných desaťročiach sa Francúzsko sústreďuje skôr na Európu, hoci po nástupe prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa očakávalo opätovné zblíženie so Spojenými štátmi. Počas 2. polovice 20. storočia sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom a v spojení s ním usiluje o politickú a ekonomickú integráciu Európy.