María Estela Martínezová Perónová
bývalá prezidentka Argentíny / From Wikipedia, the free encyclopedia
María Estela Martínezová Perónová[1] (špa. María Estela Martínez de Perón), rodená María Estela Martínezová Cartasová, známa tiež ako Isabel Martínezová Perónová, Isabel Perónová, či Isabelita (* 4. február 1931, La Rioja, Argentína) je argentínska politička.
María Estela Martínezová Perónová | ||||||||
35. prezidentka Argentínskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1. júl 1974 – 24. marec 1976 | ||||||||
| ||||||||
Bývalá viceprezidentka Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 12. október 1973 – 1. júl 1974 | ||||||||
Prezident | Juan Perón | |||||||
| ||||||||
Bývalá prvá dáma Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 12. október 1973 – 1. júl 1974 | ||||||||
Prezident | Juan Perón | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 4.2.19314. február 1931 (93 rokov) La Rioja, Argentína | |||||||
Politická strana | Justicialistická strana | |||||||
Profesia | politička | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | Carmelo Martínez María Josefa Cartasová | |||||||
Manžel |
Juan Perón (1961 - 1974) | |||||||
Odkazy | ||||||||
María Estela Martínezová Perónová (multimediálne súbory) | ||||||||
1. júla 1974 sa stala 35. prezidentom Argentínskej republiky potom, čo zomrel jej predchodca a súčasne manžel Juan Perón. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaná za 40. prezidenta krajiny. Je prvou ženou na svete, ktorá zastávala funkciu prezidenta.[2] Pred tým pôsobila ako viceprezidentka a súčasne prvá dáma. V marci 1976 bola zosadená pri vojenskom prevrate, od roku 1981 žije v exile v španielskom hlavnom meste Madrid. V súčasnosti je v Argentíne obviňovaná z podielu na zločinoch proti ľudskosti z posledného obdobia jej vlády, ktorých sa mala dopustiť armáda na základe jej rozhodnutí. Z tohto dôvodu požiadali dva argentínske súdy o jej vydanie, no španielske orgány dané obvinenia nepovažujú za zločiny proti ľudskosti a preto Martínezovú Perónovú nevydali.