Marxizmus-leninizmus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Marxizmus-leninizmus je prúd v rámci ortodoxného marxizmu, ktorého základy položil ruský boľševický revolucionár Vladimir Iľjič Lenin v rokoch 1902 – 1923 (pozri leninizmus) a ktorý ďalej rozvinuli jeho pokračovatelia. V socialistických štátoch sovietskeho typu (ZSSR, východný blok) bol marxizmus-leninizmus povýšený na úroveň štátnej ideológie. Vyznačuje sa tým, že historicky a vedecky podmienené učenie marxizmu transformoval na prehľadný systém relatívne jednoduchých poučiek nerealisticky prispôsobených momentálnym politickým záujmom, čím sa oddialil od reality a v dôsledku toho značne dogmatizoval.[2]
Termín marxizmus-leninizmus vstúpil do oficiálnej sovietskej terminológie až po smrti Josifa Vissarionoviča Stalina v roku 1953, hoci neoficiálne sa tento výraz používal prinajmenšom už od roku 1928. Rozumelo sa ním spojenie marxizmu a leninizmu, ktorý bol považovaný za rozvinutie a aplikáciu marxizmu v ruských a sovietskych podmienkach.[3][4] Termínom marxizmus-leninizmus-stalinizmus[pozn 1] sa v rokoch 1945 – 1955 (t. j. vo vrcholnej fáze Stalinovho kultu osobnosti, do začiatku destalinizácie) označoval marxizmus v podobe, do akej ho rozvinul Lenin a Stalin; prakticky ide o synonymum marxizmu-leninizmu.[6]
Ideologické jadro marxizmu-leninizmu tvorí viera v nevyhnutnosť zvrhnúť kapitalizmus cestou komunistickej revolúcie, nastolenie diktatúry proletariátu, a potrebu vedúcej strany podporovať toto úsilie.
Z pohľadu marxistov: Vo svojej celistvosti, zovretosti a dôslednosti vytvára súčasný materializmus a súčasný vedecký socializmus ako teóriu a program robotníckeho hnutia. Marxizmus-leninizmus je teoretickým základom praktickej činnosti revolučnej strany robotníckej triedy a slúži ako návod na konanie v triednom boji, v socialistickej revolúcii a pri budovaní socializmu a komunizmu.
Stúpenec marxizmu-leninizmu je marxista-leninista[7] alebo marx-leninista.