Humanizmus (ľudomilnosť)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Humanizmus je demokratický a etický životný postoj, ktorý potvrdzuje, že ľudia majú právo a zodpovednosť dať svojmu životu zmysel a podobu.[1]
Význam pojmu „humanizmus“ sa menil v závislosti od nasledujúcich intelektuálnych hnutí, ktoré sa s ním stotožňovali. Počas talianskej renesancie sa antickými dielami inšpirovali talianski učenci, čím vzniklo hnutie renesančného humanizmu. V období osvietenstva humanistické hodnoty posilnil pokrok vo vede a technike, čo dodalo ľuďom sebavedomie pri skúmaní sveta. Začiatkom 20. storočia v Európe a Spojených štátoch prekvitali organizácie venujúce sa humanizmu a odvtedy sa rozšírili do celého sveta. Na začiatku 21. storočia tento pojem vo všeobecnosti označuje zameranie na blaho človeka a obhajuje ľudskú slobodu, autonómiu a pokrok. Vníma humanizmus ako zodpovednosť za podporu a rozvoj jednotlivcov, zasadzuje sa za rovnakú a prirodzenú dôstojnosť všetkých ľudských bytostí a zdôrazňuje záujem o človeka vo vzťahu k svetu.
Od 20. storočia sú humanistické hnutia zvyčajne nenáboženské a sú v súlade so sekularizmom. Najčastejšie sa humanizmus vzťahuje na neteistický pohľad, ktorý sa zameriava na ľudskú činnosť a na pochopenie sveta sa spolieha skôr na vedu a rozum než na zjavenie z nadprirodzeného zdroja. Humanisti sa zvyčajne zasadzujú za ľudské práva, slobodu prejavu, progresívnu politiku a demokraciu. Ľudia s humanistickým svetonázorom tvrdia, že náboženstvo nie je predpokladom morálky, a namietajú proti prílišnému prepojeniu náboženstva so vzdelávaním a štátom.
Súčasné humanistické organizácie pracujú pod hlavičkou Humanists International. Známymi humanistickými združeniami sú Humanists UK a American Humanist Association.