Hagia Sofia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule. Je to jedna z najznámejších a najvýznamnejších sakrálnych stavieb sveta, do 16. storočia bola stavba najväčším kresťanským chrámom na svete. Kupola Chrámu Svätej Múdrosti bola až do stavby kupoly nového Chrámu svätého Petra v Ríme (1590) najväčšou na svete. V súčasnosti budova od roku 1935 funguje ako múzeum. Súčasná stavba bola vystavaná za vlády cisára Justiniána I. po tom, čo bol starší chrám poškodený v priebehu povstania Niká (532). V byzantskom období chrám slúžil ako prirodzené centrum Byzantskej ríše. Okrem náboženských funkcií plnil i úlohy kultúrne a politické, konali sa tu korunovácie byzantských cisárov, viaceré koncily, či synody. K chrámovému komplexu bolo pripojených mnoho budov nesakrálneho typu (napr. patriarchov palác), z ktorých sa do dnešných čias zachovali len niektoré. V neskorších obdobiach bola stavba viackrát rekonštruovaná a súčasnú podobu získala za vlády osmanských sultánov. Chrám mal ako programová stavba justiniánskeho štýlu mimoriadny vplyv na byzantskú architektúru a architektúru kresťanských chrámov byzantského obradu. Spolu s ďalšími pamiatkami v Istanbule súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod názvom Historické oblasti Istanbulu.[1][2]
Hagia Sofia (tur. Ayasofya gr. Ἁγία Σοφία lat. Sancta Sophia) | |
pôvodne byzantský chrám, neskôr mešita, potom múzeum, v súčasnosti znova mešita | |
Štát | Turecko |
---|---|
Región | Marmara |
Okres | Fatih |
Obec | Istanbul |
Súradnice | 41°00′31″S 28°58′48″V |
Dĺžka | 77 m |
Šírka | 71 m |
Výška | 55 m |
Architekti Neskoršie rekonštrukcie |
Anthemios z Trallu, Isidor z Milétu Trdat, Sinan, Gaspar a Giussepe Fosatiovci |
Štýl | byzantská architektúra, justiniánske umenie |
Materiál | tehla, kamene, mozaika |
Založenie Byzantské rekonštrukcie Turecké rekonštrukcie |
360/415/537 558, 869, 994, 1346 16. stor., 1847 – 1849, 20. stor., 2012 |
Vznik sekularizovaného múzea |
1934/1935 |
Svetové dedičstvo UNESCO | |
Názov súboru | Historické oblasti Istanbulu |
Dátum zápisu | 1985 |
Náboženstvo | pravoslávna cirkev (do 1204, 1261 – 1453) katolicizmus (1204 – 1261) sunnitský islam (1453 – 1935, 2020 – súčasnosť) |
Zasvätenie | Božia Múdrosť (Hagia Sofia) |
Wikimedia Commons: Ayasofya | |
OpenStreetMap: Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „,“&mlon=Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „,“#map=14/Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „,“/Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „,“ mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Od 30. rokov 20. storočia budova fungovala ako múzeum, no existovali snahy tureckých konzervatívnych nacionalistických, či islamistických kruhov o jej opätovnú premenu na mešitu. V roku 2020 turecký Najvyšší správny súd anuloval rozhodnutie o zriadení múzea z roku 1934 a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan krátko na to podpísal dekrét, ktorý umožňuje využívanie Hagie Sofie na náboženské účely (t.j. jej i premenu na mešitu). Turecké vládne kruhy deklarovali, že nová situácia neovplyvní navštíviteľnosť budovy. Turecké snahy o premenu budovy na mešitu vyvolali vlnu odporu v prevažne ortodoxnom Grécku a krok odsúdil aj ekumenický patriarcha. Poľutovanie či znepokojenie nad aktom prejavilo aj UNESCO, viaceré krajiny, či pápež František. Krok odsúdili aj niektorí Turci.[3][4][5][6][7]