Esperanto
medzinárodný plánový jazyk vytvorený Ľudovítom Zamenhofom / From Wikipedia, the free encyclopedia
Esperanto (pôvodne Lingvo Internacia – „medzinárodný jazyk“) je najrozšírenejší medzinárodný plánový jazyk.[1] Názov je odvodený od pseudonymu, pod ktorým v roku 1887 zverejnil lekár L. L. Zamenhof základy tohto jazyka. Zámerom tvorcu bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, vhodný na použitie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom nebolo nahradiť národné jazyky, čo bolo neskôr aj deklarované v Boulonskej deklarácii.
Esperanto | |
Vlajka Esperanta | |
Štáty | hovoriaci v približne 115 krajinách, najviac v strednej Európe, východnej Európe, Brazílii, Číne a východnej Ázii |
---|---|
Región | celosvetový |
Počet hovoriacich | odhad 100 000 – 2 milióny |
Klasifikácia | Umelé jazyky |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Žiadny štát, oficiálne používané niekoľkými medzinárodnými organizáciami |
Regulátor | Akademio de Esperanto |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | eo |
ISO 639-2 | epo |
Wikipédia | |
Adresa | eo.wikipedia.org |
Pomenovanie | Vikipedio, la libera enciklopedio |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Základné frázy jazyka Esperanto | |
Áno | Jes |
---|---|
Nie | Ne |
Možno | Eble |
Ahoj | Saluton! |
Dovidenia | Ĝis poste! |
Ďakujem | Dankon |
Prepáčte | Mi pardonpetas |
Hovoríš po esperantsky? | Ĉu vi parolas esperantan? |
Ľúbim Ťa | Mi amas vin |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
„Ni ĉiuj naskiĝis liberaj kaj egalaj laŭ digno kaj rajtoj. Ni ĉiuj havas niajn proprajn pensojn kaj ideojn. Ni ĉiuj devas agi unuj kun aliaj laŭ spirito de frateco.“ |
Hoci žiaden štát neprijal esperanto ako úradný jazyk, používa ho komunita s odhadovaným počtom hovoriacich 100 000 až 2 000 000, z čoho približne 2 000 tvoria rodení hovoriaci.[2] V Poľsku je na zozname nemateriálneho kultúrneho dedičstva.[3][4][5] Získalo aj isté medzinárodné uznania, napríklad dve rezolúcie UNESCO či podporu známych osobností verejného života. V súčasnosti sa esperanto využíva pri cestovaní, korešpondencii, medzinárodných stretnutiach a kultúrnych výmenách, kongresoch, vedeckých diskusiách, v pôvodnej aj prekladovej literatúre, divadle a kine, hudbe, tlačenom aj internetovom spravodajstve, rozhlasovom a televíznom vysielaní.
Slovná zásoba esperanta pochádza predovšetkým zo západoeurópskych jazykov, zatiaľ čo jeho skladba a tvaroslovie ukazujú na silný slovanský vplyv. Morfémy sú nemenné a je možné ich kombinovať takmer bez obmedzení do rozmanitých slov; esperanto má teda mnoho spoločného s analytickými jazykmi, ako je čínština, zatiaľ čo vnútorná stavba jeho slov pripomína jazyky aglutinačné, ako je japončina, swahilčina alebo turečtina.