Inyon repiblik sosyalis sovyetik
From Wikipedia, the free encyclopedia
Inyon Repiblik Sosyalis Sovyetik yo[1], abreje kòm URSS an franse[N 1],[2] oswa Inyon Sovyetik (nan Ris (ru) Союз Советских Социалистических Республик, (ru) СССР koute; transkripsyon : Soïouz Sovietskikh Sotsialistitcheskikh Riespoublik, SSSR ; "Inyon Repiblik Sosyalis Konsèy"), se te yon eta federal transkontinantal pou rejim kominis. Federasyon sa a te egziste depi pwoklamasyon li nan rive nan disolisyon li sou .
| |||||
deviz nasyonal im nasyonal |
Пролетарии всех стран, соединяйтесь! (Pwoletè tout peyi, mete tèt ansanm !) Международный (Entènasyonal la) (1922-1944) (Im nan Inyon Sovyetik) | ||||
lang jantile |
Ris Sovyetik | ||||
fizo orè : | |||||
istwa | |||||
endepandans |
|||||
politik | |||||
gouvènman - SJPKIS: |
Vladimir Lenine (1922-1924) (Premyè) Mikhail Gorbachev (1985-1991) (Dènye) | ||||
kapital | Moskou (1922-1991) | ||||
pi gwo vil | |||||
divizyon | |||||
vwazen | |||||
òganizasyon | |||||
jewografi | |||||
sipèfisi (km²) dlo (%) frontiè (km) còt (km) pli ro (m) pli ba (m) |
22 402 200 1989 | ||||
ekonomi | |||||
monnen - divizyon |
Ruble | ||||
PEB - total (US) - pa ab. (US) |
|||||
endis yo - EDI - EPI |
0.920 1989 | ||||
demografi | |||||
popilasyon (ab.) dansite (ab./km²) lavi (zan) ne (‰) mòtalite (‰) mòtalite timoun (‰) alfabèt (%) an vil (%) |
293 047 571 1989 | ||||
endèks | |||||
kòd | |||||
kòd ISO | |||||
endikatif yo - entènet - telefonik - radyofonik |
| ||||
nòt | |||||
Inyon Repiblik Sosyalis Sovyetik, rele Inyon Sovyetik (an ris : Сою́з Сове́тских Социалисти́ческих Респу́блик, romanize : Soyuz Sovétskij Sotsialistícheskij Respúblik) te yon peyi erazyen ki te fòme peyi aktyèl yo nan Risi, Estoni, Letoni, Lityani, Byelorisi, Ikrèn, Moldavi, Jeoji, Ameni, Azerbaydjan, Kazakstan, Tikmenistan, Kigistan, Tadjikistan ak Ouzbekistan. Pandan Gè Fwad la, li reprezante peyi kominis yo epi yo te rival prensipal kont peyi Etazini. Li te fonde an 1922 pa Lenine pou ranplase Anpi Ris la. Li te fonn pa Mikhail Gorbachev an 1991 an favè Federasyon Ris.