Filosop
From Wikipedia, the free encyclopedia
Filosop (se Vöna⸗Grikänapük: φιλοσοφία, sinifü „sapilöf“), distü nolavs, no labon studadomeni gudiko pemiedetöli. In valem kanoy lelogön oni as töbid ad kontrolön u fümükön tikami ön mod krütik ä tikävik, as vätälam metodik, kel lüodikon buo lü plänäd valemik levala e dabina menik. Steifül alik ad miedetön suemodi: „filosop“ u studadomeni ona binon ya bal yegädas filosopa it.
Prim tikama filosopik Vesüdäna, ün tumyel 6id b. K., malon i daved jenotem tikäla yuropik. Me filosop e matemat vöniks, distü levalilogam netikälik miteoda, tikam menik sitöfik ä nolaviko ävolföl äjonon oki. Ünü tumyels, jäfüds e metods difik volivestigama e nolavas ädavedons se filosop ed ädistükons okis de ods.
Do vöd: „filosop“ licinon in vönaoleikod vesüdik, pösods mödik in jenotem kulivas votik ebejäfons yegädis sümik ön mods sümik. Filosopans lofüdäna pabespikons in yeged: Filosop lofüdäna; filosopans Nolüda⸗Frikop e Smala⸗Siyop ye palecedons as lü filosop vesüdik dutöls, ibä äkosädons kösömiko ko Yurop.
As zänajäfüds filosopa kanons palecedön tikav (o. b. nolav tikama verätik), südav (o. b. nolav dunama verätik) e metafüd (o. b. nolav kodas balid dabina e lejenöfa). Lä ats kanon paläükön i sevav, kel bejäfon valemo mögi e modi sevidageta, e patiko modis sevidageta nolava alik (a. s. filosop jenava, filosop matemata e r.). Atimo säkäds veütik ä nitediks padöbatons fa filosop tikäla e menav filosopik.