Zlatá legenda
From Wikipedia, the free encyclopedia
Zlatá legenda (lat. Legenda aurea, Legenda sanctorum alebo Historia lombardica) je stredoveký súbor životopisov svätcov (hagiografií), legiend a traktátov vzťahujúcich sa k cirkevným sviatkom. Zostavená bola pred rokom 1267 dominikánskym mníchom Jakubom z Voragine. Jej pôvodný názov bol Legenda sanctorum a mala slúžiť ako pomôcka pre kňazov.[1][2][3]
Zlatá legenda | |
---|---|
Legenda aurea | |
Zlatá legenda, okolo roku 1499 | |
| |
Autor | Jakub z Voragine |
Pôvodný jazyk | latinčina |
Dátum 1. vydania originálu | 1298 |
Literárny žáner | legenda |
Ďalšie odkazy | |
Commons | Zlatá legenda |
Kompozícia diela je chronologická, legendy sú písané v tretej osobe. V príbehoch sa často objavujú archaizmy, metafory, metonymie a magické čísla. Zreteľný je kontrast medzi dobrom a zlom. Legendy sa odohrávajú v Rímskej ríši v období antiky (okrem svätého Františka a českých svätcov, ktorých legendy pochádzajú zo stredoveku a boli pridané neskôr).
Cieľom knihy je šírenie kresťanskej viery. Hrdinovia preto musia čeliť nástrahám pohanov, kacírov či démonov. Sú svätcami a ich hlavnými atribútmi sú múdrosť, zbožnosť, skromnosť a ochota pomôcť druhým. Žijú spravidla v kláštoroch alebo pôsobia ako klerici. Pevnou vierou v Boha, získavajú nadprirodzené schopnosti. Liečia chorých a niekedy dokonca dokážu oživiť mŕtvych. Niektoré zázraky konajú aj po svojej smrti. Ich ostatky majú liečivú moc. V legendách sa objavujú aj vedľajšie postavy.[4]
Jakub sa spoliehal na zdroje kníh kronikárov ako je Speculum historiale od Vincenta z Beauvais, Abbreviatio in gestis sanctorum od Jeana Maillyho a Liber Epilogum in gesta sanctorum od Bartolomeja z Tridentu. Zlatá legenda bola čoskoro preložená do viacerých jazykov a tešila sa nesmiernej obľube širšieho publika až do 16. storočia. Bola to jedna z prvých kníh vytlačených v Anglicku (1483).[1] V českej verzii boli pridané legendy českých svätcov (svätí Václav, Vojtech, Prokop a Ľudmila).
V priebehu 16. storočia popularita legendy prudko poklesla. Mnohí katolícki filozofi ako Juan Luís Vives či Melchor Cano, ale aj protestanti legendu značne kritizovali. Dôvodom bolo hromadenie historicky nepravdepodobných príbehov, ktoré ohrozovali pravdivosť viery. V posledných rokoch bol záujem o legendu obnovený.[2][3][5]