Vrstva (geológia)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vrstva alebo stratum je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva stratigrafia.
Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva súvrstvie. Vrstvy bývajú pomenované podľa geografických objektov (mesto, región, pohorie, napr. lunzské vrstvy), kde sú prvýkrát opísané, alebo podľa charakteristickej litológie - hornín, ktoré ich tvoria (napr. menilitové vrstvy).
Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v archeológii.
Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy[1]:
- lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm
- doska: hrubá 1 - 20 cm
- lavica: hrubá 20 - 100 cm
- masívna vrstva: viac ako 100 cm