Vlys (architektúra)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vlys je v klasickej rádovej architektúre stredná časť vodorovného prekladu (kladia) medzi architrávom a rímsou[1], ktorý tvorí priebežný hladký, alebo členený pás. V dórskom slohu sa skladá z triglyfov a metop, v iónskom slohu býva hladký alebo zdobený reliéfom či písmom. Korintský vlys je podobný iónskemu, ale býva ozdobnejší. Rímsky vlys je veľmi často ešte bohatší a je oveľa plastickejší.
V širšom zmysle je vlys ľubovoľný vodorovný pás na budovách, ktorý je vyplnený figurálnym, rastlinným alebo ornamentálnym reliéfom, prípadne zdobený sgrafitami alebo maľbou. Dodáva budove dekoratívny vzhľad na jej vrchole[1].