Tamara (kráľovná)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätá Tamara[5] (iné mená: Tamara Gruzínska[6], Tamara Veľká[7][8], gruz. თამარ – Tamar, Thamar, T’amar, * okolo 1156[1] – † 1207[1]/1210[2]/1212[1]/1213[2][1]) bola prvá gruzínska kráľovná, vládla v rokoch 1178/1184 – 1213.
Tamara | |
gruzínska kráľovná | |
Tamara, freska v Kostole Zosnutia Presvätej Bohorodičky vo Vardzii, približne 1184 – 1186. | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Bagrationovci |
Panovanie | 1178/27. marec 1184 – 1213 (od 1184 sama) |
Korunovácia | 1178 |
Predchodca | Juraj III. |
Nástupca | Juraj IV. |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | თამარი |
Narodenie | okolo 1156 |
Úmrtie | 1207[1]/1210[2]/1212[1]/1213[1][2] |
Pochovanie | neznáme[2], podľa niektorých názorov Monastier Gelati[3] alebo Monastier Vardzia, či v Monastier Svätého Kríža v Jeruzaleme[4] |
Vierovyznanie | pravoslávne kresťanstvo |
Rodina | |
Manžel | I. Jurij Bogoľubskij |
Potomstvo |
Juraj IV. Rusudan |
Otec | Juraj III. |
Matka | Guranduchta |
Odkazy | |
Tamara (multimediálne súbory na commons) | |
Obdobie Tamarinej vlády bolo zlatým vekom Gruzínskeho kráľovstva, darilo sa umeniu a vzdelanosti, územie Gruzínska sa rozprestieralo na nielen na území dnešného Gruzínska, ale i Arménska, Azerbajdžanu a severného Kaukazu. Do sféry gruzínskeho vplyvu patrilo aj Trapezuntské cisárstvo s územím v dnešnom Turecku a na Kryme. Hlavné mesto Tbilisi sa stalo významným medzinárodným obchodným centrom a dosiahlo počet obyvateľov vyše 100 000. Na druhú stranu je Tamarina vláda spojená s obmedzením kráľovskej moci v prospech šľachtických stavov.[2] Bola prvá žena, ktorá vládla Gruzínsku, v stredovekých gruzínskch zdrojoch ju titulovali mepe, čiže kráľ.[9]
Gruzínskou a Antiochijskou pravoslávnou cirkvou je uctievaná ako svätá, jej sviatok sa slávi 1. mája.[3]