SpaceX
americká technologická spoločnosť / From Wikipedia, the free encyclopedia
Space Exploration Technologies Corporation (SpaceX) je americký výrobca kozmických lodí, nosných rakiet a satelitnej konštelácie so sídlom v Hawthorne v Kalifornii. Spoločnosť založil Elon Musk v roku 2002 z peňazí, ktoré zarobil na predaji svojho podielu v systéme PayPal. Spoločnosť vyvinula raketové nosiče Falcon 1, Falcon 9 a Falcon Heavy, kozmické lode Dragon a Dragon 2, a začala s komerčným vypúšťaním telekomunikačných družíc. Ďalej vyvíja superťažký raketový systém Starship, čo je tiež kozmická loď a zároveň druhý stupeň tejto znovupoužiteľnej nosnej rakety. Prvý stupeň rakety sa nazýva Super Heavy. Podľa vyjadrenia Elona Muska je cieľom spoločnosti významne znížiť náklady na cestu do vesmíru, a tým umožniť ľudstvu kolonizáciu Marsu.
Space Exploration Technologies Corp. | |
Právna forma | privately held company |
---|---|
Založená | 14. marca 2002 |
Zakladateľ | Elon Musk |
Sídlo | Hawthorne, Kalifornia, USA |
Vedenie | Elon Musk (CEO, predseda a technický riaditeľ) Gwynne Shotwellová (prezidentka a COO) |
Priemysel | kozmický priemysel telekomunikácie zbrojársky priemysel |
Produkcia | nosné rakety raketové motory kozmické lode Dragon 2 Starlink a SpaceBEE |
Zamestnancov | 12 000 (v apríli 2022) |
Dcérske spoločnosti | Swarm Technologies |
Vlastník | Elon Musk Trust (47,4 % vlastného kapitálu; 78,3 % hlasovacích práv) |
Web | www.spacex.com |
Počas svojej existencie dosiahla spoločnosť SpaceX viacero úspechov. Ako prvej súkromnej spoločnosti na svete sa jej 28. septembra 2008 podarilo dosiahnuť obežnej dráhy Zeme za použitia motorov na kvapalné palivo, ďalej ako prvej súkromnej spoločnosti sa jej podarilo 8. decembra 2010 vyslať na obežnú dráhu vlastnú kozmickú loď a potom s ňou pristáť v Tichom oceáne. Dňa 25. mája 2012 ako prvá súkromná firma úspešne vyslala kozmickú loď k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a 3. decembra 2013 sa zapísala do histórie, keď ako prvá súkromná firma dosiahla geosynchrónnej dráhy v rámci misie SES-8. Dňa 22. decembra 2015 spoločnosť získala ďalšie dôležité prvenstvo, keď sa jej podarilo pristáť s prvým stupňom rakety Falcon 9 Full Thrust (v1.2) Block 1.
Oproti vládnym agentúram aj konkurenčným firmám využíva SpaceX systém stavby rakiet, kedy v podstate celý konštrukčný proces prebieha v rámci jednej továrni v Kalifornii. SpaceX tak nie je nútená prevážať jednotlivé diely rakety v rámci USA, čo vedie k zníženiu nákladov na výrobu rakiet, a tým aj zlacňovaniu štartov. Tento prístup, spoločne s vysokou frekvenciou štartov, umožňuje firme znižovať náklady. K polovici roku 2014 sa podarilo SpaceX znížiť náklady na jeden štart rakety Falcon 9 na nízku obežnú dráhu Zeme na približne 60 miliónov amerických dolárov. Na toto zlacňovanie postupne zareagovala aj konkurencia. Napríklad spoločnosť Arianespace, svetový líder v kozmickej doprave, v reakcii na klesajúce náklady spoločnosti SpaceX, bol nútený pristúpiť na zlacnenie štartov svojich rakiet na geostacionárnu dráhu.
SpaceX sa snaží v dlhodobom pláne skonštruovať raketu, ktorá by sa dala opakovane použiť. V januári 2015 sa uskutočnil test v rámci zásobovacieho letu CRS-5 lode Dragon k ISS, počas ktorého sa spoločnosť pokúsila o pristátie prvého stupňa rakety Falcon 9 na plošinu umiestnenú v Atlantickom oceáne. Test skončil čiastkovým úspechom, keď sa podarilo prvý stupeň naviesť na plošinu, ale počas záverečného manévru sa raketa vo vyššej rýchlosti, ako bolo plánované, zrútila na plošinu. Rovnaký pokus sa uskutočnil aj v apríli toho istého roku, pri ktorom prvý stupeň na plošine skutočne pristál, ale kvôli prílišnej bočnej rýchlosti sa vzápätí po dosadnutí prevrátil a explodoval. Prvé úspešné pristátie prvého stupňa sa uskutočnilo dňa 8. apríla 2016 v rámci zásobovacej misie CRS-8 k ISS. Ďalším významným medzníkom pre SpaceX bol úspešný nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Crew Dragon k ISS, ktorý sa uskutočnil 2. až 8. marca 2019. Dragon 2 sa vyrába v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon, ktorý nahradil zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Program, v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k ISS aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing.