Slnečná sonda
From Wikipedia, the free encyclopedia
Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie. Za týmto účelom sú tieto sondy vybavované vedeckými prístrojmi, medzi ktoré patria najmä:
- analyzátory plazmy pre analýzu zložiek slnečného vetra a stanovenie jeho rýchlosti;
- magnetometre pre meranie slnečného magnetického poľa a poľa, spojeného so slnečným vetrom;
- fotometre pre meranie intenzity slnečného žiarenia v rôznych spektrálnych pásmach;
- spektrometre a spektrofotometre pre štúdium chemického zloženia slnečného povrchu;
- koronografy pre pozorovanie slnečnej koróny;
- a i.
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Z hľadiska dráh využívaných pre slnečné sondy ich môžeme rozdeliť do troch základných skupín:
- ekliptikálne slnečné sondy, pohybujúce sa v blízkosti roviny ekliptiky po výstredných (excentrických) dráhach vnútri dráhy Zeme s perihéliom čo najbližšie k Slnku;
- polárne slnečné sondy, pohybujúce sa po dráhach s vysokým sklonom (blížiacim sa 90°) k rovine ekliptiky, určené pre výskum polárnych oblastí Slnka;
- slnečné sondy umiestnené v libračnom centre L1 sústavy Slnko-Zem, nachádzajúcom sa na spojnici týchto telies vo vzdialenosti približne 1,5 mil. km od Zeme smerom k Slnku.
Do mimoriadnej blízkosti k Slnku sa dostala v minulosti tiež planetárna sonda Mariner 10 určená pre výskum planéty Merkúr a neskôr tiež druhá sonda na prieskum Merkúra, MESSENGER. Tieto sondy však neboli špecificky vybavené pre dôkladnejší prieskum Slnka a preto tu nie sú zahrnuté v tabuľkách.
Sonda ISEE-3 bola po splnení úlohy v libračnom centre 20. júla 1982 vyvedená z tohto bodu a nasmerovaná ku dvom kométam (pozri tabuľka); súčasne s tým bola premenovaná na ICE.
Okrem slnečných sond skúmalo Slnko z obežných dráh okolo Zeme celý rad slnečných družicových observatórií.