Slieň
From Wikipedia, the free encyclopedia
Slieň a jeho spevnený ekvivalent slieňovec je usadená hornina, ktorá je prechodom medzi vápencami a ílovitými horninami. Niekedy je tiež klasifikovaná ako chemicko-klastická hornina. Patria medzi ne rôzne stupne vápenatých ílovcov a ílovitých vápencov, kde tvorí vápenatá zložka 25 až 75% objemu horniny a ílovitá zložka ostatných 75 až 25% objemu horniny.
Rýchle fakty Zloženie, Hlavné minerály ...
Slieň | |
Púchovský slieň, kameňolom Horné Srnie, bradlové pásmo | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | kalcit, ílové minerály |
Akcesórie | Prach, piesok, limonit, organické zvyšky alebo bitúmen, glaukonit |
Vlastnosti | |
Textúra | jemnozrnná |
Farba | sivá |
Zavrieť
Vzniká usadzovaním ílovitých a vápencových častíc vo vodnom prostredí, najprv vo forme bahna. Neskôr dochádza k jeho spevneniu, kedy sa z neho stáva slieň, či ďalším spevňovaním slieňovec, prípadne slienitá bridlica. Sliene s hojnou prímesou klastického kremeňa sú niekedy označované ako šlír.