STS-125
From Wikipedia, the free encyclopedia
STS-125 alebo HST-SM4 bola misia amerického raketoplánu Atlantis. Išlo o piatu a poslednú servisnú misiu k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu (HST) a zároveň o jediný let raketoplánu po havárii Columbie, ktorého cieľom nebola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS).
Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
Údaje o misii | |||||
Názov misie: | STS-125 | ||||
COSPAR ID: | 2009-025A | ||||
Raketoplán: | Atlantis | ||||
Posádka: | 7 | ||||
Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
Štart: | 11. máj 2009 | ||||
Pristátie: | 24. máj 2009 | ||||
Trvanie: | 12 dní 21 hodín 37 minút 9 sekúnd | ||||
Apogeum: | 578 km | ||||
Perigeum: | 486 km | ||||
Doba obehu: | 97 minút | ||||
Inklinácia: | 28,5° | ||||
Hmotnosť: | 2 049 939 kg (pri štarte) 102 530 kg (pri pristátí) | ||||
Fotografia posádky | |||||
(Ľ-P): Massimino, Good, Johnson, Grunsfeld, McArthur, Altman a Feustel | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Bol to jediný let orbitera Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát Discovery, raz Endeavour a raz Columbia. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov nemal systém SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System) na čerpanie elektrickej energie z ISS. NASA však svoje rozhodnutie zmenila a po tejto misii Atlantis absolvoval ešte tri lety k ISS. Hlavným cieľom misie STS-125 bolo zvýšiť obežnú dráhu ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (Cosmic Origins Spectrograph a Wide Field Camera 3), gyroskopy a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku 2013. V priebehu letu prebehlo päť výstupov do otvoreného vesmíru a všetky hlavné úlohy misie boli splnené.
Kvôli tomu, že Hubblov vesmírny ďalekohľad obieha po dráhe s iným sklonom a výškou, ako Medzinárodná vesmírna stanica, v prípade problémov počas misie sa Atlantis nemohol s ISS spojiť. Z tohto dôvodu na rampe 39-B nachádzal druhý raketoplán (Endeavour), aby mohol prípadne odštartovať na pomoc posádke Atlantisu. Prípadná záchranná misia Endeavouru bola pomenovaná STS-400 a mala mať štvorčlennú posádku. Nijaké vážne problémy sa však v priebehu letu nevyskytli a misia STS-400 preto neprebehla.