Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rusko-turecká vojna (1877-1878) (v ruských dejinách známa ako Druhá severná vojna, v bulharských ako Rusko-turecká osloboditeľská vojna) bola jedna z rusko-tureckých vojen. Rusko v nej zaútočilo na Osmanskú ríšu. Cieľom Ruska bolo oslobodiť balkánske slovanské národy (Srbov, Bulharov, Macedóncov) spod osmanskej nadvlády, respektíve rozšíriť svoj mocenský vplyv na oblasť Balkánu.
Rusko-turecká vojna (1877-1878) | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Ruské impérium Srbsko Rumunsko |
Osmanská ríša | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Michail Skobelev Michail Luris-Melikov Jozif Romejko-Gourko Ivan Lazarev Karol I. Kosta Protič |
ahmed Muthar Paša Osman Paša Suleiman Paša Mehemet Ali Veisel Paša | ||||||||
Sila | |||||||||
737 355 81 500 60 000 |
281 000 | ||||||||
Straty | |||||||||
15 567 mŕtvych a 56 652 ranených 4 302 mŕtvych a 19 904 ranených 5 000 mŕtvych a ranených |
30 000 mŕtvych a 90 000 ranených | ||||||||
Ruské vojská sa napokon dostali až k Carihradu, nedobyli ho iba pre intervencie iných štátov. Výsledkom vojny bolo získanie nezávislosti Srbska, (čiastočne) Bulharska, Čiernej Hory a (fakticky) Rumunska od Osmanskej ríše.
Rusko-turecká vojna bola ďalšou z mnohých aktivít na Balkáne proti osmanskej vláde v tom čase (povstanie v Bosne a Hercegovine 1875 – 1878, Východná kríza, Starozagorské povstanie 1875 a Aprílové povstanie 1876).