Redaktor:Patayasa/Plateresco
From Wikipedia, the free encyclopedia
Plateresco, taktiež nazývané gotické plateresco, protorenesancia, izabelský sloh, sloh Katolíckych Veličenstiev (posledné dva termíny sa používajú pri označovaní prvej fázy plateresca) alebo sloh kráľa Filipa II. (používané pri renesančnej fáze) bol umelecký smer uplatňovaný najmä v architektúre, ktorý vznikol a prekvital v Španielskom kráľovstve na Pyrenejskom polostrove, ale aj v amerických a ázijských kolóniách. Sloh nastupuje po neskorobarokovom období a predchádza renesancii. Jeho začiatky sa datujú od konca 15. storočia. Sloh pretrval dve nasledujúce storočia.
Vznikol prispôsobením gotického priestoru a eklektickým spojením ozdobných prvkov mudéjarského štýlu s flámskou a lombardskou gotikou. Rovnako v ňom možno nájsť ranné prvky toskánskej renesancie.
Medzi príklady patria erby a vežičky, trojdielne priečelia (renesančné priečelia sú dvojdielne) či renesančné stĺpy. Svoj najväčší rozmach zaznamenal v období kraľovania Karola V., najmä v meste Salamanca. Veľmi dobre sa rozvinul aj v iných mestách Pyrenejského polostrova, nájdeme ho napríklad v mestách León a Burgos, ale aj na území Nového Španielska, v dnešnom Mexiku. Experti ho odmietajú vydeliť ako samostatný sloh, preto býva často označovaný ako protorenesancia alebo prvá fáza renesancie.
Sloh charakterizuje nadmerné využívanie ozdobných prvkov na priečeliach. Prvky majú tvar rastlín, svietnikov, girlánd, nadprirodzených tvorov a iných foriem. Priestorová dispozícia však kopíruje gotické usporiadanie. Zachovanie gotickej štruktúry a priestoru vedie k tomu, že býva často klasifikovaný iba ako variácia slohu. V Novom Španielsku sa plateresco vyvinulo do samostatného podtypu. Silný dôraz sa kládol na využitie mudéjarských prvkov, ktoré sa modifikovali domorodými vplyvmi.
V 19. storočí, s nástupom historizujúcich slohov, sa plateresco vrátilo, a to pod názvami monterreyský sloh či španielsky sloh.