Predpätý betón
From Wikipedia, the free encyclopedia
Predpätý betón je druh betónu s vloženou oceľovou výstužou v umelo napätom stave, ktorá vnáša do výsledného betónového prvku predpätie. Podľa spôsobu predpínania sa rozlišuje vopred predpätý betón a dodatočne predpätý betón.
Predpätie ovplyvňuje výslednú napätosť nosného prvku v zhode s nepriaznivými vlastnosťami betónu (slabá pevnosť v ťahu). Predpínacie sily sa preto dimenzujú do betónu tak, aby v každom možnom štádiu zaťaženia bol betón namáhaný iba tlakovými, prípadne len nepatrnými ťahovými napätiami. Do betónu sa najčastejšie dimenzujú tlakové napätia v tých miestach, kde vonkajšie (predpokladané) zaťaženie vyvodzuje ťahové napätia, takže betón potom stále pracuje len v tlakovej oblasti.
Predpätím sa odstraňujú nevýhody železobetónu. Konštrukcie z predpätého betónu nemajú v prevádzkových stavoch zaťaženia trhliny a preto majú zvýšenú vodotesnosť, lepšiu ochranu výstuže (pri betónoch s použitím lán, iba za predpokladu dokonalého zainjektovania dutín) a priehybov. Keďže sa na prvky z predpätého betónu navyše používajú vysokohodnotná oceľ a betón, sú tieto prvky pri rovnakej tuhosti a únosnosti oproti železobetónovým omnoho ľahšie a v dôsledku toho sú veľmi vhodné na prefabrikáciu.
Predpätý betón umožňuje plné využitie vysokokvalitnej ocele, pričom je výhodné použiť najkvalitnejšiu (oceľ do predpätého betónu má medzu pevnosti asi 16 ton na cm² prierezu, bežná výztuž do betónu, známa aj ako roxor alebo rebrovaná oceľ, vydrží iba štvrtinu). Ako vysokopevnostná predpínacia výstuž sa používa tzv. patentový drôt (ako jednoduché struny, alebo zložené do prameňov), laná a káble, alebo tyčová predpínacia výstuž.