Pád Konštantínopola
From Wikipedia, the free encyclopedia
Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453. Pád Konštantínopola predstavuje definitívny zánik Byzantskej ríše a oficiálny počiatok veľmocenského postavenia Osmanskej ríše v juhovýchodnej Európe. Udalosť býva historikmi považovaná i za jeden z medzníkov medzi stredovekom a novovekom, či za jednu z hlavných príčin hľadania zámorských ciest do Indie.
Pád Konštantínopola | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť byzantsko-osmanské vojny | |||||||||
dobytie Konštantínopola Turkami, francúzska miniatúra 15. storočie | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Osmanská ríša Srbský despotát |
Byzantská ríša Janovská republika Benátska republika Sicílske kráľovstvo Pápežský štát osmanskí dezertéri | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Mehmed II. Zagan Paša Sulejman Baltoghlu Hamza Bey Hasan z Ulubatu † |
Konštantín XI. † Loukas Notaras † Giovanni Giustiniani † Theofilos Palaiologos † kardinál Isidor Orhan Çelebi † | ||||||||
Sila | |||||||||
Útočníci
|
Obrancovia
Západní dobrovoľníci
Grécki dobrovoľníci
| ||||||||
Straty | |||||||||
Osmania
|
Byzantská ríša a spojenci
| ||||||||
V 15. storočí bola Byzantská ríša už iba malý štát, ktorý sa koncentroval najmä okolo mesta Konštantínopol a niekoľkých ďalších panstiev na Peloponéze a marmarských ostrovoch. Byzantský cisár bol v tomto období navyše de facto vazalom tureckého sultána. Medzi ním a Byzanciou v období pred dobytím mesta existovalo krehké prímerie udržiavané sultánom Muradom II., ktorý Byzancii platil 3000 zlatých za to, že na svojom území držala osmanského princa Orhana, pretendenta Osmanskej ríše. Keď však v roku 1451 Murad II. zomrel a na osmanský trón nastúpil jeho syn Mehmed II., tento odmietol danú sumu naďalej platiť a vzťahy medzi krajinami výrazne ochladli. Postavenie Rumélijskej pevnosti bolo len ďalším náznakom chystaných príprav na obliehanie mesta. Konštantín XI., ktorý si uvedomoval ťaživosť situácie sa snažil získať, čo najväčšiu vojenskú silu na záchranu ríše, požiadal dokonca o pomoc západné krajiny a súhlasil aj s cirkevnou úniou medzi východom a západom. Zo západných krajín (najmä Janov a Benátky) Byzancii naozaj prišla vojenská pomoc, avšak ani táto nedokázala ubrániť vojenskej katastrofe, ktorá sa na mesto a ríšu valila.
Samotné obliehanie vzhľadom na počet útočiacich vojsk trvalo prekvapivo dlho - až dva mesiace. Odpor obrancov sa zlomil najmä po tom, čo bol zranený janovský žoldniersky veliteľ Giovanni Giustiniani a po tom, čo zahynul posledný byzantský cisár Konštantín XI. Na turíčnu nedeľu, 29. mája 1453 mesto Konštantínopol a spolu s ním i Byzantská ríša padli. Princ Orhan bol popravený po tom, čo bol zajatý pri pokuse o útek. Sultán Mehmed si i za dobytie Konštantínopola vyslúžil prezývku Fatih - Dobyvateľ.