Obliehanie Lisabonu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obliehanie Lisabonu (1. júla - 25. októbra 1147) bola vojenská akcia proti taifským kráľovstvám. Akciou sa mesto Lisabon dostalo pod definitívnu kontrolu novej kresťanskej veľmoci, Portugalského kráľovstva.
Obliehanie Lisabonu bolo jedným z mála kresťanských víťazstiev Druhej križiackej výpravy — bola to „jediná úspešná operácia uskutočnená armádou pútnikov“ podľa historika Helmolda.
Je vnímaná ako kľúčová bitka širšej Reconquisty.
Po páde Edessy v roku 1144 pápež Eugen III. vyzýval na novú križiacku výpravu. Na jar roku 1147 teda povolil križiacku výpravu na Pyrenejskom polostrove. Splnomocnil Alfonsa VII. Kastílskeho, aby viedol svoju kampaň proti moslimom spolu s druhou križiackou výpravou. V máji 1147 odišiel kontingent križiakov z Dartmouthu v Anglickom kráľovstve. Mali v úmysle doplávať priamo do Svätej zeme, ale počasie ich prinútilo zakotviť na portugalskom pobreží v severnom meste Porto v júni 1147. Tam boli presvedčený na stretnutie s Alfonzom I. Portugalským, ktorý sa v roku 1139 vyhlásil za kráľa nového Portugalského kráľovstva.
Križiaci súhlasili s pomocou kráľovi zaútočiť na Lisabon dohodou, ktorá dovolila križiakom vyplieniť mesto. Obliehanie začalo 1. júla. Mesto Lisabon v čase príchodu pozostávalo zo šesťdesiattisíc rodín vrátane utečencov, ktorí utiekli pred kresťanskými útokmi zo susedných miest, napr. Santarém. Dielo De expugnatione Lyxbonensi takisto uvádza, že v citadele bolo 154 000 mužov, nepočítajúc ženy a deti.
V stredovekej správe sa uvádza, že po 17 týždňoch obliehania „boli obyvatelia vydrancovaní a mesto očistené“.
Lisabon súhlasil s kapituláciou 24. októbra, o štyri mesiace neskôr, predovšetkým pre hlad v meste. Väčšina križiakov sa usadila v novo-dobytom meste, no niektorí odplávali a pokračovali do Svätej zeme. Lisabon sa v roku 1255 oficiálne stal hlavným mestom Portugalského kráľovstva.