Normani (Normandia)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Normani sú potomkovia časti Vikingov, ktorí v 9. storočí obsadili severné Francúzsko. V roku 911 západofranský kráľ Karol III. Prostý udelil ich náčelníkovi Rollovi do léna grófstvo Rouen (Normandia), čím vzniklo Normanské vojvodstvo. Kráľ sa takto pokúsil riešiť problém rozpínavosti a dravosti Normanov. Tí mu prisahali vernosť, prijali kresťanstvo a aj galorománsky jazyk.
Ďalšie výboje smerovali Normani do Anglicka, ktoré v roku 1066 v bitke pri Hastingse dobyl normanský vojvoda Viliam Dobyvateľ a stal sa tak anglickým kráľom. V roku 1072 napadol Viliam Dobyvateľ Škótsko a kráľ Malcolm III. sa mu musel podrobiť. Normani tiež usilovali o vládu vo Walese a v Írsku.
Normani výrazne ovplyvnili aj dejiny Stredomoria. Zúčastnili sa radu bojov s Arabmi a boli za svoju statočnosť hojne odmeňovaní. Rainulf Drengot získal v Taliansku v roku 1030 od Sergia IV. Neapolského grófstvo Aversa a príslušník rodiny Hauteville Guaimar IV. zo Salerna neskôr získal dokonca Apúliu a Kalábriu ako „vojvoda z Apúlie a Kalábrie“. Guaimar okamžite odmenil svojho prvého veliteľa Viliama, zvaného Železné rameno, kniežatstvom Melfi. Drengotov syn získal ešte kniežatstvo Capuu. Tieto územné zisky boli zavŕšené dobytím Sicílie a Malty z rúk Arabov. V roku 1130 potom vzniklo Sicílske kráľovstvo.