Mirdásovci
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mirdásovci[1][2] (arab. المرداسيون – - al-Mirdásíjún alebo بنو مرداس -Banú Mirdás[3]) bola arabská moslimská šíitska dynastia vládnuca v sýrskom Aleppe a okolí s prestávkami približne v rokoch 1023/24 – 1080. Členovia dynastie pochádzali z vplyvného kmeňa Banú Kiláb, zakladateľom dynastie bol Sálih ibn Mirdás.[3][3]
Mirdásovci المرداسيون al-Mirdásíjún
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
Aleppo (dnešný Halab) | |||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||
Štátny útvar | |||||||||
dedičná monarchia | |||||||||
Materský štát |
|||||||||
|
Ich panstvo tvorilo nárazníkovú zónu medzi Byzantskou ríšou a Fátimovcami. Po príchode Seldžukov a zmene politickej situácie na Blízkom východe ich moc začala upadať. Viedli k tomu najmä neustále rozbroje s inými príslušníkmi kmeňa Kiláb, konflikty medzi mirdásovskými princami a príchod turkických tlúp z východu. Nakoniec podľahli Ukajlovcom z Mosulu, ktorí boli vazalmi Seldžuckej ríše.[3][3]
Kultúre politická situácia v mirdásovskom panstve príliš nenapomáhala, darilo sa však literatúre. Významným literátom a filozofom pôsobiacim v mirdásovskom štáte bol Abú al-Aláʾ al-Maʾarrí.[2][4]