Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1919
From Wikipedia, the free encyclopedia
Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1919 alebo Rašínova menová reforma bola menová reforma, ktorá mala za cieľ oddeliť česko-slovenský peňažný obeh od ostatných častí bývalého Rakúsko-Uhorska. Hlavným architektom tejto menovej reformy bol minister financií Alois Rašín. Jeho úlohou sa stala stabilizácia vojnou rozvrátenej česko-slovenskej ekonomiky.[1]
Problém predstavovala predovšetkým Rakúsko-uhorská banka, ktorá vydávala do obehu miliardy bankoviek, aby inflačnými peniazmi splatila vojnové dlhy.[1] Znamenalo to ale úplné znehodnotenie úspor.[1]