Medzinárodná organizácia pre normalizáciu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (neoficiálny preklad aj Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu; angl. International Organization for Standardization, skrátene ISO) je organizácia koordinujúca štandardizačnú a normalizačnú technickú činnosť v medzinárodnom meradle založená v 23. februára 1947 so sídlom v Ženeve.
ISO je svetovou federáciou národných normalizačných organizácií, v súčasnosti má 1486 členov, z toho 974 riadnych členov, 367 korešpondenčných členov a 15 kandidátov na členstvo (stav k 31. decembru 2003)[chýba zdroj]. Je poradným orgánom UNESCO, ECOSOC, FAO, IAEA, ICAO, ISO sa zaoberá tvorbou medzinárodných noriem ISO a iných druhov dokumentov vo všetkých oblastiach normalizácie okrem elektrotechniky. Sú to napr.:
- TS - technické špecifikácie
- TR - technické správy
- PAS - verejne dostupné špecifikácie
- TTA - dohody o technických trendoch
- IWA - dohody z pracovnej konferencie priemyslu
- Pokyny ISO
Každý štandard je označovaný skratkou ISO, svojím číslom, názvom a rokom vydania. ISO úzko spolupracuje s ITU-T(medzinárodná telekomunikačná únia - odbor telekomunikačný) Najznámejší štandard ISO v oblasti dátových komunikácií je referenčný model prepojenia otvorených systémov OSI.
K 31. decembru 2003 bolo vydaných 13 362 noriem ISO, 494 technických správ (TR), 2 dohody IWA, 9 PAS, 118 TS, 4 dohody TTA a 39 pokynov ISO.[chýba zdroj]