Lukánia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lukánia bola staroveká oblasť v južnej časti Apeninského polostrova. Siahala od Tyrrhenského mora na západe až k Tarentskému zálivu na juhovýchode. Na severe susedila s časťami Apeninského polostrova Kampánia a Samnium, na severovýchode to bola Apúlia a na juhu Bruttium. Zahŕňa takmer celú časť dnešného regiónu Basilicata. Presné hranice boli rieky Silarus na severozápade (ktorá tvorila hranicu s Kampániou), Bradarus (ktorá sa vlieva do Tarentského zálivu) na severovýchode, zatiaľ čo dve ďalšie rieky Laus a Crathis tvorili hranice s Bruttiom.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Väčšiu časť Lukánie pokrýva pohorie Apeniny. Hlavný hrebeň siaha k západnému pobrežiu a je pokračovaním uzlu hôr na hranici so Samniom až takmer na juh k zálivu Policastro. Najvyšším vrcholom je Monte Pollino s výškou 2 223 m.n.m.; je zároveň najvyšším vrchom južných Apenín. Hory zostupujú v malom sklone k Tarentskému zálivu. Rieky, ktoré sa vlievajú do Tyrénskeho mora majú malý význam oproti riekam, ktoré sa vlievajú do Tarentského zálivu. Z nich sú najdôležitejšie rieky Bradanus, Casuentus, Aciris a Siris. Crathis, ktorá tvorí južnú hranicu patri takmer celá na územie Bruttia. Severnú hranicu predstavuje potok Silarus, ktorý má dva dôležité prítoky v Calor a Tanager, ktorý sa pripája z juhu.