Jicchak Šamir
From Wikipedia, the free encyclopedia
Jicchak Šamir (hebr. : יִצְחָק שָׁמִיר, rodným menom Jicchak Jizernicki, hebr. : יצחק יזרניצקי;) (* 15. október 1915 – † 30. jún 2012) bol izraelský politik, vodca predštátnej organizácie Lechi a agent Mosadu. Dvakrát zastával funkciu premiéra, prvý raz ako v poradí ôsmy izraelský premiér v rokoch 1983 až 1984 a druhý raz ako v poradí desiaty premiér v rokoch 1986 až 1992.
Jicchak Šamir | ||||||||
Jicchak Šamir v marci 1988 | ||||||||
8. a 10. premiér Izraela | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 20. október 1986 – 13. júl 1992 | ||||||||
Prezident | Chajim Herzog | |||||||
| ||||||||
V úrade 10. október 1983 – 14. september 1984 | ||||||||
Prezident | Chajim Herzog | |||||||
| ||||||||
6. minister zahraničných vecí Izraela | ||||||||
V úrade 10. marec 1980 – 20. október 1986 | ||||||||
Premiér | Šimon Peres Jicchak Šamir Menachem Begin | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 15. október 1915 Ružany, Ruské impérium (dnes Bielorusko) | |||||||
Úmrtie | 30. jún 2012 (96 rokov) Herzlija, Izrael | |||||||
Politická strana | Likud (predtým Cherut) | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Šulamit Šamirová | |||||||
Deti | Jair Šamir Gilada Šamirová | |||||||
Odkazy | ||||||||
Jicchak Šamir (multimediálne súbory) | ||||||||
V čase pred založením štátu viedol radikálnu organizáciu Lechi, ktorej cieľom bolo násilne vyhnať britskú správu z Palestíny, umožniť neobmedzenú imigráciu Židov a vytvoriť židovský štát. Za protibritskú činnosť bol dvakrát väznený, druhý raz navyše internovaný v zajateckých táboroch v Afrike. V 50. a 60. rokoch pôsobil ako agent spravodajskej služby Mosad. V politike sa začal angažovať v roku 1970 a od roku 1973 bol viac než 20 rokov poslancom Knesetu za pravicovú stranu Likud (predtým Cherut). Kým sa stal izraelským premiérom, bol tri roky predsedom izraelského parlamentu a šesť rokov ministrom zahraničných vecí.
Po rezignácii Menachema Begina v roku 1983 sa stal predsedom vlády. Po voľbách v roku 1984 nastal volebný pat, po ktorom bol nútený vytvoriť so svojim protivníkom Šimonom Peresom z Maarachu vládu národnej jednoty s netradičným rotačným princípom na poste premiéra (prvé dva roky bol premiérom Peres a Šamir bol ministrom zahraničných vecí, potom si úlohy vymenili). V čase, keď pôsobil na čele štátu, vypukla prvá intifáda. Keď v roku 1990 vládna Strana práce vyslovila nedôveru vláde, zostavil Šamir čisto pravicovú vládu s podporou náboženských strán, s ktorou vládol až do volebnej porážky vo voľbách v roku 1992. V tom istom roku odstúpil z vedenia strany a v roku 1996, keď mu skončil poslanecký mandát, odišiel z politiky.
Šamir bol tvrdým zástancom politickej línie Veľkého Izraela, napriek tomu sa ale Izrael počas jeho funkčného obdobia zúčastnil na mierovej konferencii v Madride, ktorá bola počiatočným impulzom k sérii rokovaní, ktoré za vlády Jicchaka Rabina viedli k podpisu Mierových zmlúv z Osla. Medzi podstatné udalosti Šamirovej vlády patrí vojna v Zálive, pri ktorej Izrael ostreľovali iracké rakety typu Scud (Izrael po nátlaku Spojených štátov nereagoval, aby nerozbil medzinárodnú koalíciu, ktorej členmi boli aj arabské štáty). Izrael významne ovplyvnili aj dve veľké imigračné vlny, a to dokončenie presťahovania takmer celej populácie etiópskych Židov a príchod státisícov Židov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.