Ivan Vasilievič Kirejevskij
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ivan Vasilievič Kirejevskij (rus. Иван Васильевич Киреевский; * 3. apríl 1806, Moskva, Rusko – † 23. jún 1856, Petrohrad) bol ruský filozof a publicista, jeden zo zakladateľov slavianofilstva. Vo svojich myšlienkach vychádzal z tradície východných cirkevných otcov, názorovo bol blízky krúžku ľubomúdrych.
Ivan Vasilievič Kirejevskij | |
ruský filozof a publicista | |
Narodenie | 3. apríl 1806 Moskva, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 23. jún 1856 (50 rokov) Petrohrad, Rusko |
Alma mater | Moskovská imperátorska univerzita |
Rodičia | Vasilij Petrovič Kirejevskij, Avdotija Petrovna Kirejevskaja |
Manželka | Natália Petrovna Arbeneva |
Deti | 8 |
Základ života jednotlivého človeka, národov a ich skupín tvorí náboženstvo, ktorého typ určuje charakter vzdelanosti a celého života národa. Pravým náboženstvom je len pravoslávne náboženstvo, prijaté Slovani, najmä Rusmi, a preto jedine Slovania majú budúcnosť. Ostatné národy môžu dúfať v pokrok len za podmienky prijatia pravoslávno-kresťanskej civilizácie. V opačnom prípade, ako sa to stalo v západnej Európe, sa civilizácia rozkladá.
Osobitosťou ruského ľudu je neodporovanie zlu, absencia triedneho rozvrstvenia, občinový spôsob života.