Geológia Álp
From Wikipedia, the free encyclopedia
Alpy sú pásmové pohorie, ktoré je súčasťou terciérneho orogénu tvoriaceho súčasť alpsko-himalájskej sústavy. Patria k jej severnej vetve nazývanej alpidy, ktorá sa tiahne južnou a strednou Európou až do Ázie. Tento reťazec hôr vznikol počas viacerých fáz Alpínskeho orogénu.
Geológia Álp |
---|
Tektonické superjednotky |
Helvétska zóna |
Penninická zóna |
Austroalpínska zóna |
Južné Alpy |
Petrografia |
Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
Geologické jednotky |
Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Briançonnaiský mikrokontinent |
Piemontsko-ligurský oceán |
Apulská platňa |
Pozri aj Geovedný portál |
Alpy vznikli v dôsledku zrážky Apulskej a Eurázijskej tektonickej platne počas ktorej zanikla západná časť pôvodného oceánu Tethys. Veľké mechanické napätie pri ich zrážke pôsobilo na horniny nachádzajúce sa na dne paniev oceánu Tethys a spôsobilo ich zvrásnenie, kryhové prešmyky, odlepenie a násun, na sever k predpoliu, v podobe príkrovov. Predpolie Álp tvorí Európska platforma a hercýnsky konsolidované pohoria Massif Central, Vogézy, Shwartzwald a Český masív. Najväčšie horotvorné pohyby nastali v kriede, oligocéne a miocéne. Pri týchto horotvorných dejoch boli do štruktúry Álp zavrásnené aj viaceré staršie celky, ktoré dnes tvoria najvyššie časti pohoria.
Výskum geológie Álp, na ktorom sa podieľali geológovia viacerých európskych krajín, významne ovplyvnil celkový vývoj viacerých odborov geológie a Alpy sú dodnes miestom, kam mieria mnohí odborníci, ktorí sa zdokonaľujú vo výskume orogénnych pásiem.[1]