Flyš
From Wikipedia, the free encyclopedia
Flyš (zo švajč. nem. Flysch = hornina náchylná na zosun, podľa slovesa fliessen = tiecť) je spoločný názov pre sedimentárne komplexy, ktoré sú tvorené pieskovcom a ílovcom, prípadne v menšej miere aj vápencom. Flyš je sediment, ktorý vznikol v obdobiach tektonického nepokoja v orogénnych oblastiach z premiestnených usadenín, ktorých hlavným transportným mechanizmom boli gravitačné toky a turbiditné prúdy.[1] Sedimenty turbiditných prúdov sa označujú ako turbidity. Je to synorogénny sediment. Flyšu podobné horniny sa často označujú ako flyšoidné. Samotný termín flyš, ktorý je negenetický, sa dnes mnoho sedimentológov snaží nahradzovať termínmi ako turbidit atď, ktoré vyjadrujú presný spôsob jeho vzniku a termínu „flyš“ sa vyhýbajú.[2]
Flyš sa v niektorých kontextoch chápe ako stratigrafická resp. regionálne geologická jednotka typická pre alpínsky typ orogenénnych pásiem. Vyskytuje sa napríklad v Alpách či Karpatoch.
Pôvodne flyš označoval len pieskovce, sliene, vápence a ílovce chudobné na fosílie, usadené v predpolí Severných Álp, ktoré sa usadili v kriede a terciéri. Termín pôvodne používaný švajčiarskymi farmármi, zaviedol do geologickej terminológie Bernhard Studer v roku 1827.[3][4]
Vlastnosti hornín tvoriacich flyš, majú výrazný dopad na reliéf a vodný režim vo flyšových pohoriach. Pieskovce a ílovce pomerne rýchlo podliehajú vodnej erózii, čo má za následok rýchle zarezávanie sa vodných tokov a z toho vyplývajúci rozčlenený reliéf. Flyšové horniny majú navyše nízku priepustnosť vody, čo má za následok časté záplavy či zosuvy počas prívalových dažďov. Úrodnosť pôd vznikajúcich na flyšovom podklade je tiež pomerne nízka.