Ekosystém
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ekosystém (z angl. ecosystem z ecology + system) je ucelná časť prírody (biosféry), ktorá nie je uzavretá a komunikuje s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka funkčného celku živej prírody Zeme. Príkladom ekosystému je napr. listnatý les, alebo vlhké nekosené lúky. V ekosystéme dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií.
Nie je špecifikované, akú približnú veľkosť má mať ekosystém, a tak sa za ekosystém môže považovať hoci aj celá biosféra alebo naopak, napr. aj tráviaca sústava psa (vyskytujú sa tu rôzne baktérie, nálevníky, atď.…), mláka, ktorá sa z času na čas vytvorí po daždi, alebo aj celý oceán. Stanoviť hranice ekosystému je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti sa stanovujú tam, kde sa vyskytuje veľa nespojitostí, ako napr. v typoch pôdy, povodiach alebo hĺbke vodných nádrží, či v distribúcií organizmov. Často sú ekosystémy hodnotené tak, ako často sa vyskytujú základné štruktúre prvky.
Termín ekosystém sa prvýkrát objavil v roku 1935 v publikácií Brity ecologist. Autor bol Arthur Tansley. Termín však vytvorili už v roku 1930. Použil ho kolega Tansleyho, Roy Clapham, keď sa snažil nájsť vhodné slovo naznačujúce fyzické a biologické prostredie ako jedinú jednotku.
Ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi, sa volajú bióm.
Ekosystém tvoria zložky:
- organické, t. j. organizmy (tzv. biocenóza) – biosféra, biota – biocenózu tvoria rastliny – fytocenóza, živočíchy – zoocenóza a mikroorganizmy – mikróbne cenózy
- anorganické, t. j. prostredie (tzv. biotop) – ekotop, abiocén – pozostáva z geologického podkladu a klimatického režimu
Živé organizmy ekosystému tvoria podľa vzťahu k hmote 3 skupiny:
- 1. producenty – sú to rastliny, produkujúce kyslík, ktorý podmieňuje existenciu života na Zemi.
- 2. konzumenty – organické látky vyprodukované zelenými rastlinami tvoria potravu pre konzumenty. Niektoré konzumenty sa stávajú potravou pre iné konzumenty. Tento tok hmoty a s ním spojený tok energie nazývame potravový (trofický) reťazec.
- 3. reducenty – tvoria rozkladný potravinový reťazec.
Podľa toho, či „účastníci“ potravinového reťazca využívajú živú alebo odumretú organickú hmotu (biomasu), rozoznávame dva typy potravinových reťazcov: pastevno-koristnícky a rozkladný potravinový reťazec. Oba typy na seba nadväzujú a uzatvárajú kolobeh látok v prírode.
- Pastevno-koristnícky: začína živou organickou hmotou vytvorenou rastlinami, sinicami alebo riasami. Tú konzumujú konzumenty I. stupňa, čiže bylinožravce (napr. bylinožravý hmyz, vo vode bylinožravé mäkkýše, zooplanktón a iné). Konzumenty I. stupňa sa stávajú potravou pre konzumenty II. stupňa (napr. dravý hmyz, hmyzožravé vtáky, malé druhy rýb) a tie zase pre konzumenty ďalších stupňov.
- Rozkladný: tvoria ho už vyššie spomenuté reducenty. Rozkladný potravný reťazec začína saprofytofágmi, rozkladačmi odumretej rastlinnej hmoty. Tá sa činnosťou vody, vetra a pôdnych organizmov mení na tzv. detrit, ktorý konzumujú detritofágy (napr. dážďovka). Odumretú živočíšnu hmotu rozkladajú saprozoofágy.
Časť živých organizmov prirodzeným spôsobom odumiera a stáva sa mŕtvou biomasou. Tá je materiálom pre postupný rozklad a tvorí začiatok rozkladného potravného reťazca. Produkt primárnych rozkladačov je substrátom pre ďalšie rozkladače. Výsledok tohto dlhého procesu je premena pôvodnej biomasy späť na anorganickú hmotu, teda mineralizácia odumretej hmoty živých organizmov. Minerálne látky z pôdy odoberajú rastliny, ktoré sú primárnymi producentami organickej hmoty. To je uzatvorenie toku látok a energie v prírode.
Existuje aj tretí typ potravinového reťazca: parazitický. Ten spája rôzne skupiny cudzopasníkov. Parazitický cyklus môže začínať v ktorejkoľvek časti pastevno-koristníckeho reťazca. Existujú teda parazity rastlín, bylinožravcov, aj mäsožravcov.
Potravinová pyramída je grafické znázornenie obehu látok a energie v ekosystéme (producent – konzument I.stupňa-konzument II stupňa... reducent I. stupňa....)
Za základnú funkciu ekosystému sa považujú kolobeh látok (tzv. biogeochemické cykly) a tok energie. Ďalšou dôležitou funkciou ekosystému je aj stabilizácia energetického, vodného režimu území, produkcia organických látok a iné.
Energia môže do ekosystému vstupovať dvoma spôsobmi:
- zo slnečného žiarenia (premena energie slnečného žiarenia na ďalšie formy energie = transformácia, disipácia)
- formou energetického dodatku (z iného ekosystému)- ten môže byť
- prirodzený (príliv, morské prúdy, vietor, záplavy...)
- antropogénny (hnojenie, vypúšťanie odpadových vôd, technika...)
Pre zvyšujúci sa počet ľudstva je dôležitá produkcia ekosystémov. Podľa klimatických pásem majú najväčšiu produkciu tropické lesné ekosystémy, najmenšiu ekosystémy púští.