Dejiny Peru
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dejiny Peru je možné rozdeliť na viacero častí. Prvá je predkolumbovská éra, ktorá je v prípade Peru oveľa významnejšia, než pri iných juhoamerických štátoch. Už zhruba 1000 rokov pred Kr. vznikla na území Peru prvá významná indiánska civilizácia, konkrétne kultúra Chavín. Nasledovali ďalšie významné civilizácie ako Moče a Nazca, ktorá je aj v súčasnosti známa pre obrazce na rovnomennej planine, ktoré sú viditeľné iba z veľkej výšky. Aj tieto civilizácie boli vystriedané ďalšími, ktoré indiánsku kultúru ďalej rozvíjali. Po roku 1000 sa v Peru začala vyvíjať najslávnejšia a najsilnejšia indiánska civilizácia v histórii Južnej Ameriky, Ríša Inkov. Táto nemala v oblasti žiadnu konkurenciu a postupne ovládla veľké územie. Jej zánik spôsobil až príchod Španielov, čo znamenalo začiatok druhej éry dejín Peru, španielskeho koloniálneho obdobia, ktorého najvýznamnejším predstaviteľom bol jeden z najznámejších španielskych dobyvateľov Francisco Pizarro. Príchod Európanov spôsobil úplný rozvrat a vydrancovanie indiánskej civilizácie a súčasne úpadok krajiny. V ďalších storočiach Európania indiánov vraždili, zneužívali a potláčali ich kultúru, čím spôsobili smrť miliónov pôvodných obyvateľov Peru. Po stabilizácii nastal rozmach kolónie, ktorý vyvrcholil bojom za nezávislosť Peru na Španielsku. Tento však neviedli ani tak samotní obyvatelia Peru, ale bojovníci za slobodu z Argentíny, Čile, Kolumbie a Venezuely, ktorí nakoniec Španielov porazili, vďaka čomu získalo Peru nezávislosť. Nová republika bola ekonomicky aj spoločensky vyčerpaná, za prezidentov sa presadzovali generáli z vojny za nezávislosť, ktorých hlavným záujmom bolo odolať pokusom o prevrat zo strany konkurenčných generálov. K čiastočnej konsolidácii Peru došlo až po niekoľkých desaťročiach, keď sa ekonomicky vzmohol vďaka vývozu surovín, ktoré umožnili modernizáciu. Prvé obdobie republiky bolo poznačené tiež niekoľkými vojnami, v ktorých sa zväčša Peruáncom veľmi nedarilo. Po druhej vojne s Čile dokonca prišlo Peru o pomerne veľké územie na juhu krajiny bohaté na nerastné suroviny. Na prelome 19. a 20. storočia sa reálne moci ujali bohaté elity tvorené finančníkmi z miest a veľkostatkármi, ktoré rozhodovali o tom, kto bude prezidentom. Ich hegemóniu ukončili v 20. rokoch 20. storočia vlády civilných a vojenských diktátorov, no mnohí z nich boli aj tak pod vplyvom oligarchie. V druhej polovici 20. storočia sa pravidelne striedali demokraticky zvolení prezidenti s vojenskými chuntami a situácia v krajine bola negatívne poznačená činnosťou ľavicových teroristov. Stabilizáciu, ekonomický rast Peru a porážku teroristov priniesla až autoritárska vláda Alberta Fujimoriho v 90. rokoch 20. storočia, ktorá skončila jeho odchodom do exilu po obvineniach z korupcie a porušovania ľudských práv. Po rezignácii Fujimoriho sa vystriedalo viacero prezidentov, vlády všetkých boli poznačené korupčnými škandálmi.