Dejiny Paraguaja
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dejiny Paraguaja je možné rozdeliť na viacero častí.
Prvým je predkolumbovská éra (do 16. storočia), kedy si v Paraguaji získal dominantné postavenie indiánsky kmeň Guaraníov, ktorý svoje dôležité postavenie nestratil ani v ďalších etapách existencie krajiny. Ďalším obdobím je španielska koloniálna éra kedy sa Paraguaj stal spočiatku centrom španielskej expanzie v celom regióne Río de la Plata, no neskôr v dôsledku zlej geografickej polohy začalo územie Paraguaja skôr stagnovať a upadať. Začiatok 19. storočia bol ovplyvnený udalosťami z argentínskeho Buenos Aires, kde prebehla revolúcia, ktorá zvrhla španielsku vládu. V Paraguaji prebehla revolúcia o rok neskôr, v máji 1811, kedy paraguajskí patrioti zvrhli španielskeho guvernéra. V nasledujúcich mesiacoch bol vyhlásený nezávislý štát nie len na Španielsku, ale i na Spojených provinciách La Platy (súčasná Argentína). Nasledovalo dlhé obdobie diktatúry, kedy sa v Paraguaji postupne vystriedali traja diktátori, ktorí položili základy súčasného štátu a stali sa najvýznamnejšími osobnosťami dejín Paraguaja. Éra diktatúry skončila v katastrofálnej vojne trojspolku, kedy Paraguaj stratil prezidenta (ktorý padol v boji), väčšinu svojho obyvateľstva a podstatnú časť územia. Vojna Paraguaj úplne zdecimovala a z jej následkov sa nespamätal v podstate do súčasnosti. Nasledovala niekoľkoročná okupácia brazílskym vojskom. Po jeho odchode sa krajina dostala do množstva vnútorných konfliktov.
Stabilitu priniesli až vlády prezidentov zo strany Colorado, ktorí pred tým slúžili v paraguajskej armáde počas vojny trojspolku. Po skoro dvadsaťročnej vláde strany Colorado nasledoval krátky ozbrojený vnútorný konflikt po ktorom sa k moci dostala Liberálna strana. Jej dlhá vláda bola spočiatku poznačená častými prevratmi a anarchiou. Nasledovala stabilizácia, ktorá sa však znova zmenila potom, čo sa obnovili vnútorné konflikty vnútri Liberálnej strany. V roku 1932 sa Paraguaj dostal do novej vojny, tento raz s Bolíviou, s ktorou bojoval o územie Chaco. Paraguaj síce vojnu vyhral, no nasledujúce roky znamenali koniec dominancie Liberálnej strany a začiatok obdobia nestability, ktoré vyvrcholilo v občianskej vojne v roku 1947. Po nej získala po dlhej dobe znova najsilnejšie postavenie strana Colorado, no prevraty pokračovali aj v tomto období. Stabilitu priniesol rok 1954, kedy sa k moci dostal Alfredo Stroessner, jeden z najdlhšie vládnucich diktátorov histórie sveta. V roku 1989 bol generál Stroessner zosadený pri vojenskom prevrate, čo umožnilo návrat k demokracii. Demokraticky zvolení prezidenti však boli zväčša oligarchovia, ktorí zbohatli pochybným spôsobom počas diktatúry Alfreda Stroessnera na rôznych štátnych zákazkách. Prakticky všetci boli postupne obviňovaní z korupcie a klientelizmu. O zmenu sa pokúsili prezidenti Nicanor Duarte a Fernando Lugo, no neúspešne, keď narazili na odpor silnej oligarchie.