Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období
From Wikipedia, the free encyclopedia
Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6. – 7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia. Na rozdiel od predchádzajúceho ranokresťanského obdobia[pozn. 1], v ktorom nieslo celé kresťanské umenie viacmennej podobné znaky, sa za vlády cisára Justiniána sformuloval unikátny umelecký štýl. Šlo zároveň o prvé zlaté obdobie byzantského umenia. Naplno sa rozvíjala sakrálna architektonická tvorba a vznikali viaceré byzantské diela svetového významu. Na druhej strane, kým niektoré umelecké oblasti v Byzancii ako napríklad architektúra, iluminácia, či mozaika zažívali svoj vrchol, iné, ako napríklad sochárstvo boli skôr na ústupe. Podobne na okraj záujmu bolo presunuté aj staré rímsko-grécke pohanské umenie, ktoré bolo považované za nemorálne a modlárske.[1]