Brinellova skúška tvrdosti
From Wikipedia, the free encyclopedia
Brinellova skúška tvrdosti alebo skúška tvrdosti podľa Brinella je jedna z metód skúšania tvrdosti materiálu. Pri tejto skúške sa do materiálu zatláča gulička zo spekaného karbidu, alebo ocele. Zatláčanie guličky prebieha rovnomerne vzrastajucou silou až na predpisanú hodnotu. Výsledok skúšky závisí od priemeru guličky, veľkosti a času zaťaženia. Skúška bola navrhnutá švédskym inžinierom Johanom Augustom Brinellom v roku 1900, a stala sa prvou široko používanou štandardizovanou skúškou tvrdosti v strojárstve a metalurgii. Skúška je v súčasnosti normalizovaná.
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |