Afganský konflikt
From Wikipedia, the free encyclopedia
Afganský konflikt (paštúnsky: دافغانستان جنګون; perzsky: درگیری افغانستان)[1] sa vzťahuje na sériu udalostí, ktoré od 70. rokov 20. storočia udržiavajú Afganistan v takmer nepretržitom stave ozbrojeného konfliktu. Prvotná nestabilita nasledovala po rozpade Afganského kráľovstva počas nenásilného štátneho prevratu v roku 1973, ktorý v neprítomnosti zosadil afganského panovníka Muhammada Záhira Šáha a ukončil jeho 40-ročnú vládu. Súčasným vznikom Afganskej republiky, na čele ktorej stál Muhammad Daúd Chán, sa skončilo relatívne pokojné a stabilné obdobie moderných dejín krajiny. Celkové boje však vypukli až po roku 1978, keď Saurová revolúcia násilne zvrhla Chánovu vládu a založila Afganskú demokratickú republiku. Následné nepokoje v súvislosti s radikálnymi reformami, ktoré presadzovala vtedajšia vládnuca Ľudovodemokratická strana Afganistanu (PDPA), viedli k bezprecedentnému násiliu, čo si v roku 1979 vyžiadalo rozsiahlu vojenskú intervenciu Sovietskeho zväzu v prospech PDPA. V následnej sovietsko-afganskej vojne získali protisovietski afganskí mudžahedíni rozsiahlu podporu Pakistanu, Spojených štátov a Saudskej Arábie v rámci spoločného tajného úsilia, ktoré bolo nazvané operácia Cyklón.
Afganský konflikt | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť studenej vojny (1978 – 1991) a globálnej vojny proti terorizmu (2001 – 2021) | |||||||||
Vývoj afganskej občianskej vojny od Pešávarskej dohody v apríli 1992 po bitku o Tora Bora v decembri 2001 | |||||||||
| |||||||||
Hoci sa Sovieti v roku 1989 z Afganistanu stiahli, rôzne frakcie mudžahedínov pokračovali v boji proti vláde PDPA, ktorá sa v roku 1992 zrútila na základe Pešávarskej dohody. Pešávarská dohoda však nezostala nedotknutá vzhľadom na neschopnosť predstaviteľov mudžahedínov dosiahnuť dohodu o koalícii na rozdelenie moci v novej vláde, čo vyvolalo mnohostrannú občiansku vojnu medzi nimi. Do roku 1996 sa Taliban podporovaný pakistanskou spravodajskou službou Inter-Services Intelligence zmocnil okrem hlavného mesta Kábulu aj približne 90 % územia krajiny, zatiaľ čo severný Afganistan zostal pod vládou protitalibanskej Severnej aliancie. Počas tohto obdobia sa Afganský islamský štát Severnej aliancie tešil širokému medzinárodnému uznaniu a bol zastúpený v OSN, na rozdiel od Afganského islamského emirátu Talibanu, ktorý bol diplomaticky uznaný len tromi krajinami. Napriek pádu Kábulu v prospech Talibanu Severná aliancia pokračovala v ďalšej občianskej vojne nasledujúcich päť rokov.
Po útokoch z 11. septembra 2001, ktoré uskutočnila al-Kájda proti Spojeným štátom, Taliban poskytol džihádistovi narodenému v Saudskej Arábii Usámovi bin Ládinovi politický azyl na území Islamského emirátu. Následné nesplnenie požiadavky Bushovej administratívy na jeho vydanie podnietilo Američanmi vedenú inváziu do Afganistanu kontrolovaného Talibanom, ktorá posilnila Severnú alianciu tým, že v roku 2002 zvrhla Islamský emirát a dosadila Afganskú prechodnú vládu. Invázia spustila 20 rokov trvajúcu vojnu v Afganistane, v ktorej NATO a spojenecké krajiny NATO bojovali po boku vznikajúcej Afganskej islamskej republiky proti povstaniu Talibanu. Počas bitky o Tora Bora sa Američanmi vedenej vojenskej koalícii nepodarilo chytiť bin Ládina, ktorý sa následne presťahoval do Pakistanu a zostal tam až do roku 2011, keď ho v Abbottabade zabil americký tím SEAL Six. Napriek tomu boje v Afganistane pokračovali, čo nakoniec viedlo k stiahnutiu Američanov v rokoch 2020 – 2021 a nakoniec sa skončilo ofenzívou Talibanu v roku 2021, ktorá viedla k obnoveniu súčasného Islamského emirátu. Hoci sa vojna v celej krajine skončila v roku 2021, v súčasnosti v niektorých častiach Afganistanu[2][3][4] pretrvávajú strety a nepokoje v dôsledku konfliktu medzi ISIS a Talibanom a protitalibanského republikánskeho povstania. Od roku 2024 zostáva medzinárodne uznanou vládou krajiny rozpadnutá Afganská islamská republika.