Živočíšstvo v Austrálii
From Wikipedia, the free encyclopedia
Živočíšstvo Austrálie zahŕňa enormné množstvo výnimočných druhov zvierat. 83 % cicavcov, 89 % plazov, 90 % rýb a hmyzu a 93 % obojživelníkov, ktoré obývajú austrálsky kontinent, sú živočíchy pôvodné. Vysoká miera pôvodných živočíchov môže byť zapríčinená izoláciou austrálskeho kontinentu, stabilitou tektonických platní alebo pôsobením nezvyčajných klimatických zmien, ktoré postihujú pôdu a rastlinstvo už od ich vzniku. Jednou z hlavných charakteristík austrálskeho živočíšstva je malý počet placentovcov, no na druhej strane vysoký počet vačkovcov. Vačkovce zahŕňajú cicavce z čeľade kengurovité, podradu Phalangeriformes a kunovce (ako napríklad vakovlk tasmánsky), ktoré obsadzujú ekologické niky obsadené v ostatných krajinách sveta placentovcami. Austrália bola domovom dvoch z piatich známych vyhynutých druhov vtákozobcov, ale aj početných jedovatých druhov, ako sú napríklad vtákopysky, pavúky, škorpióny, chobotnice, medúzy či raje. V Austrálii sa nachádza viac jedovatých hadov než nejedovatých hadov, čo je jedna z jej typických charakteristík.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Správnosť faktov alebo vierohodnosť tohto článku alebo jeho časti je sporná. Upravujte preto opatrne, uveďte zdroj a prosím prečítajte si diskusiu. |
Obrovský dopad na živočíšstvo mala kolonizácia Austrálie austrálskymi domorodcami pred viac ako 40 000 rokmi, ale najmä Európanmi od roku 1788. Lov zveri, dovoz iných druhov zvierat, ale aj zmena spôsobu obrábania pôdy a ničenia životného prostredia, viedli k vyhynutiu veľmi početných druhov. Tak napríklad vyhynul druh Psephotus pulcherrimus, druh Chaeropus ecaudatus a druh Potorous platyops. Nekontrolovateľné užívanie terénu však aj naďalej ohrozovalo početné druhy zvierat. Aj napriek tomu, že sa austrálska legislatíva proti ohrozovaniu postavila a vytvorila rôzne opatrenia, ako aj množstvo chránených oblastí, tieto opatrenia sa ukázali ako nedostatočné a nepodarilo sa zastaviť ohrozovanie živočíšnych druhov.