İznik Gölü
From Wikipedia, the free encyclopedia
İznik Gölü alebo len İznik[1] (v staroveku starogr. Ἀσκανία – Askania[2] alebo lat. Ascania) je sladkovodné jazero tektonického pôvodu v severovýchodnej časti polostrova Malá Ázia. Ide o najväčšie jazero v oblasti Marmarského mora a piate najväčšie jazero[3] v Turecku. Plochou zaberá okolo 300 km². Jeho maximálna hĺbka je 82 m.[4][5] Jazero je obľúbenou turistickou destináciou v Turecku.[6]
İznik Gölü | |
sladkovodné jazero tektonického pôvodu v Turecku | |
Satelitná snímka jazera İznik Gölü, NASA | |
Štát | Turecko |
---|---|
Mesto | İznik |
Nadmorská výška | 85 m n. m. |
Súradnice | 40°26′37″S 29°30′30″V |
Dĺžka | 30 km |
Hĺbka | max. 82 m m |
Rozloha | 300 km² (30 000 ha) |
Poloha jazera v rámci Turecka
| |
Wikimedia Commons: Lake İznik | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Severne od jazera sa nachádza pohorie Samanli, východne od neho pohorie Katirli.[3] Jazero má jeden výtok: vodný tok Karsak, ktorý ho spája s Marmarským morom, a päť vtokov: potoky Orhangazi, Kuru, Karasu, Ekinlik a Sölöz.[7]
Na východných brehoch jazera leží rovnomenné mesto İznik, historická Nikaia, významné centrum raného kresťanstva, v ktorom sa uskutočnili dva ekumenické koncily (prvý ekumenický koncil a Druhý nicejský koncil).