Ịhụ mba n'anya n'Afrịka
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ịhụ mba n'anya n'Afrịka bụ okwu nche anwụ nke na-ezo aka n'otu echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mpaghara Sahara nke Afrịka, nke dabeere n'echiche nke mkpebi onwe onye nke mba na ịmepụta mba. Echiche ahụ pụtara n'okpuru ọchịchị ndị Europe n'oge narị afọ nke 19 na nke 20 ma bụrụ nke echiche mba si Europe kpaliri.[1] Na mbụ, ịhụ mba n'anya n'Africa dabeere na ihe achọrọ maka mkpebi onwe onye ma rụọ ọrụ dị mkpa n'ịmanye usoro nke iwepụ ọchịchị nke Africa (ihe dị ka 1957-66). Otú ọ dị, okwu ahụ na-ezo aka n'ọtụtụ echiche na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche iche ma ekwesighi ịgbagwoju ya anya na Pan-Africanism nke nwere ike ịchọ njikọ nke ọtụtụ ma ọ bụ mba niile dị n'Africa.
Echiche nke mba n'Africa pụtara n'etiti narị afọ nke iri na itoolu n'etiti ndị isi ojii na-apụta na West Africa. Ndị mba mbụ nwere olileanya imeri nkewa agbụrụ site n'ịmepụta mba.[2] N'oge mbụ ya, ndị ụbụrụ na-aghọ nkọ nke Africa-America na Afro-Caribbean sitere n'ike mmụọ nsọ nke Back-to-Africa bụ ndị butere echiche mba dị ugbu a na Europe na America n'oge ahụ. [1] Ndị mba Afrịka mbụ bụ ndị isi ma kwenyere na ịdị elu nke ọdịbendị Ọdịda Anyanwụ mana ha chọrọ ọrụ ka ukwuu maka onwe ha na mkpebi ndọrọ ndọrọ ọchịchị. [2] Ha jụrụ okpukpe ọdịnala Africa na agbụrụ dị ka "primitive" ma nabata echiche ọdịda anyanwụ nke Iso Ụzọ Kraịst, ọgbara ọhụrụ, na mba ha.
Ịhụ mba n'anya n'Afrịka pụtara na mbụ dị ka mmegharị nke ọha mmadụ n'afọ ndị sochiri Agha Ụwa nke Abụọ n'ihi mgbanwe agha na ọdịdị nke ọchịchị ndị na-achị nakwa mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya n'Africa n'onwe ya. [1] E guzobere òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mpaghara Afrịka niile n'afọ 1950, ọ bụkwa ihe dị mkpa kpatara mwepụ nke ọchịchị nke Afrịka n'etiti c.1957 na 1966. Otú ọ dị, ịhụ mba n'anya n'Africa abụghị otu òtù, na ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị a na-ewere dị ka ndị na-ahụ mba n'Africa dịgasị iche site na ọnọdụ akụ na ụba na ogo nke radicalism na ime ihe ike. [1] Ndị isi ndị na-akwado mba gbasiri mbọ ike ịchọta njirimara nke ha na-esote mmetụta Europe nke na-achịkwa ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'oge ọchịchị.
A na-ejikarị ịhụ mba n'anya n'Africa n'oge ọchịchị ndị ọchịchị na-achị achị eme ihe na-emegide ọchịchị ndị ọchịchị, ya mere ọ naghị edo anya ma ọ bụ na-emegiderịta onwe ya banyere ebumnuche ya ndị ọzọ. [1] Dị ka ọkọ akụkọ ihe mere eme Robert I. Rotberg si kwuo, ịhụ mba n"anya n'Afrịka agaghị apụta na-enweghị ọchịchị ndị ọchịchị ndị ọchịchị. [2] Njikọ ya na Pan-Africanism bụkwa ihe doro anya, ọtụtụ ndị isi na-ekwupụta iguzosi ike n'ihe Pan-Afirika ma ka na-ajụ itinye aka na njikọ mba. A katọwokwa ndị mba Afrịka nke oge ahụ maka iji echiche na ụkpụrụ ndị metụtara steeti ndị na-achị ha. [1] Karịsịa, ndị na-ahụ mba n'anya na-agbalịkarị ichebe ókèala mba ndị e kere n'okpuru ọchịchị ndị na-eme mgbe nnwere onwe gasịrị ma mepụta mmetụta mba nke njirimara mba n'etiti ndị dị iche iche n'ime ha. [2]