Chorwatska
From Wikipedia, the free encyclopedia
Chorwatska jo stat w krotkozajtšnej Europje na Balkańskej połkupje. Rozpśestrěwa se wót Jadrańskego mórja na pódwjacorje až k Dunajej na pódzajtšu a granicujo ze Słowjeńskeju, Hungorskeju, Serbiskeju, Bosniskeju a Hercegowinu, Carnogórskeju a Italskeju.
geografiske połoženje: | |
wuzwólone gronko: - | |
zakładne daty: | |
mě swójske | Republika Hrvatska |
stolica | Zagreb |
płoń | 56 542 |
wobydlaŕstwo | 4 495 904 (2005) |
gustosć zasedlenja | 79 |
głowny reprezentant stata: | prezident Zoran Milanović |
šef kněžaŕstwa: | premierminister Andrej Plenković |
pjenjeze: | Euro |
oficielna rěc: | chorwatska |
narodna hymna: | Lijepa naša domovino |
casowa cona: | SEC (UTC+1) |
znamje za wósobowe awta: | HR |
njewótwisnosć: | wót Jugosłowjańskeje (1991) |
internetowa domena: | .hr |
telefonowe pśedwólenje: | +385 |
kórta: | |
Až do lěta 1918 jo była Chorwatska z źělom hungorskeje połojcy Awstrisko-Hungorskeje. Pó rozpušćenju dwójneje monarchije pśiźo k nowozałožonej Jugosłowjańskej. Za cas Drugeje swětoweje wójny jo eksistowała tak pomjenjowany Njewótwisny stat Chorwatska, fašistiski režim, kótaryž jo stojał pód šćitom nacionalsocialistiskeje Nimskeje. Pó 1945 jo była Chorwatska jadna z šesć jugosłowjańskich republikow. Pó rozpušćenju młogonarodnostnego stata a Chorwatskej wójnje zachopjeńk 1990tych lět bu kraj k prědnemu razoju pó pśisamem tysac lětach njewótwisny. Wót 1. julija 2013 jo Chorwatska z cłonkom Europskeje unije.
Stolica a nejwětše město Chorwatskeje jo Zagreb; druge wjelike města su Split, Osijek, Rijeka, Zadar, Slavonski Brod, Dubrovnik, Šibenik, Varaždin, Vinkovci, Bjelovar atd.
Wuznamna góspodaŕska gałuz jo turizm, wósebnje podłu Jadrańskego pśibrjoga mjaz Istriskej a Dalmaciju.